Môžeme teda povedať, že táto novinka vo výskume pomôže zabezpečiť, aby boli hladiny oxidu uhličitého prijateľné. Ďalšou výhodou je to, že metanol, ktorý pomocou reakcie vznikne, môže byť použitý ako náhrada za benzín a teda môže byť zdrojom energie. Viete si predstaviť o koľko percent by sa znížilo znečistenie životného prostredia? U nás zatiaľ nemáme predstavu, čo je to londýnsky smog. Vidíme len vozidlá, pohybujúce sa po ceste a znečisťujúce látky sú pre nás „neviditeľné“ Skúste si však spomenúť, aké to bolo, keď pred vami išlo auto, ktorému z výfuku vychádzal zašednutý dym. Dosť nepríjemné.
Zásluhy za tento objav právom patria dvom profesorom – profesor chémie G.K. Surya Prakash, ktorý je profesorom na Univerzite v Severnej Kalifornii a George A. Olah, ktorý je taktiež profesorom Univerzity v Severnej Kalifornii a zároveň nositeľom Nobelovej ceny. Prvýkrát sa tento ich nápad objavil v časopise Journal of American Chemical Society. Nikdy pred tým nebolo možné zachytávať a konvertovať oxid uhličitý na metanol za použitia molekulárneho vodíka. Doba však napreduje, a takisto aj veda. Dnes už to možné je.
Počas výskumu prebehlo niekoľko testov a zistilo sa, že daná reakcia dokáže previesť až 79% oxidu uhličitého na metanol. Celé to vyzerá jednoducho však? Opak je ale pravdou, pretože najťažšie na tom bolo nájsť správny katalyzátor, ktorý by uľahčil a urýchlil chemické reakcie. Súčasný katalyzátor pracuje pri teplote 150 °C, ale profesori sú presvedčení, že časom nájdu katalyzátor, ktorý im umožní uskutočniť túto reakciu aj pri nižších teplotách (100-120°C).
Je otázne, či v budúcnosti budeme pohonné hmoty vyrábať takto, zo vzduchu. Zamýšľam sa nad tým, čo by to znamenalo pre naše životné prostredie. Žiadny smog, znečistené ovzdušie, vodstvo, pôdy a hlavne zdravšie ľudstvo. Viem, nežijeme v krajinách kde je rúško na tvári pravidlom, ani nevieme, čo sú to päťhodinové dopravné zápchy do centra, pretože sa naraz stretne veľké množstvo áut. Možno si to teda nevieme tak dobre predstaviť.
Čo by na takúto výrobu paliva povedali napríklad rafinérie, majitelia spoločností, ktoré obchodujú s ropou a teda ľudia, čo na tom bohatnú každou minútou? Myslíte si, že by podporili tento výskum? Verím, že aj títo dvaja vedci si kládli podobné otázky a svojim výskumom sa snažia zlepšiť životné prostredie. Ak má táto metóda výroby paliva budúcnosť, dúfam, že zmeny nastanú čo najskôr. Môže sa totiž stať, že jedného dňa zistíme, že už je neskoro, že nám ani takéto palivo nepomôže. Alebo taký deň už nastal? Na to si musí odpovedať každý z vás sám.
Nahlásiť chybu v článku