Tajomstvo úspechu Justina a Kaisorn McCurryových je jednoduché, no ťažko napodobniteľné – stabilné sporenie, finančná disciplína a investovanie. Začali už počas štúdií a kým získali titul, mali našetrených približne 49-tisíc dolárov.
Justin dokončil právnickú fakultu a zamestnal sa v inžinierskej konzultačnej firme. Kaisorn študovala ďalej a ich spoločný ročný príjem bol iba 48-tisíc dolárov. Hoci na Slovensku to znie ako rozprávkový plat, v USA je situácia iná a za „vysoký“ plat sa často považuje až prekonanie 6-cifernej hranice.
Počas nasledujúcich desiatich rokov postupne zvyšovali príjmy a dôsledne investovali. Ako informuje CNBC, ich portfólio narástlo až na 1,3 milióna dolárov, čo je vyše 1,11 milióna eur – dosť na to, aby mohli žiť skromne a odísť do predčasného dôchodku.
Do dôchodku odišli ako 33-ročný a 38-ročná
Justin tak urobil už v roku 2013 ako 33-ročný, Kaisorn v roku 2016 ako 38-ročná. Keď zarábali najviac, ich kombinovaný ročný príjem dosiahol výšku 138-tisíc dolárov. Až 70 % z tejto sumy si dokázali odložiť. Nešli za rýchlym bohatstvom – naučili sa jednoducho čo najefektívnejšie hospodáriť s tým, čo mali.
Základom bolo stanoviť si rozpočet na dôchodok – ten si pôvodne stanovili na 32-tisíc dolárov ročne. V roku 2016 ho zvýšili na 40-tisíc ročne. Vďaka blogu, ktorý založili, sa ich rozpočet rozšíril o ďalšie príjmy. Dnes si vedome dovoľujú míňať viac – ak narazia na niečo, čo sa oplatí. Majú aj krízový plán pre prípad poklesu hodnoty ich portfólia.
Na otázku, ako sa k podobnej slobode môžeme dopracovať aj my, má Justin jasnú odpoveď: „V skutočnosti ide o to, koľko dokážete ušetriť. Nemali by ste obetovať kvalitu života, ale buďte veľmi opatrní pri veľkej trojke – bývanie, strava, doprava. Čím skôr začnete investovať, tým skôr môžete odísť do dôchodku. Ak začnete vo veku 20 rokov – perfektné. Aj keď to nebude dôchodok vo veku 30 rokov, možno to bude vo veku 50 rokov – a to je stále skvelé.“
Šetrili aj po narodení detí – spoliehali sa na pomoc rodiny namiesto platenia opatrovateliek, využívali firemné benefity a do výbavy investovali minimálne. „Po pôrode sme kúpili matrac, postieľku, pár sedačiek. Minuli sme stovky, nie tisíce dolárov. Mať deti bolo z hľadiska výdavkov celkom zanedbateľné.“ Deti navštevujú verejné školy. Rodina neplatí za drahé výlety ani študijné pobyty. „Namiesto toho, aby sme dali 2- či 3-tisíc dolárov za týždňový pobyt v Španielsku pre jedno dieťa, minieme rovnakú či menšiu sumu na spoločnú rodinnú dovolenku.“
Na vysokú školu majú odložené peniaze, no nie dosť na súkromné univerzity. Svoje tri deti vedú k diskusii o verejných školách, štipendiách a pripravujú ich na súťaženie o akademické granty. Podľa Justina míňajú na výchovu približne polovicu až tretinu toho, čo je v USA bežné – a pritom deťom nič nechýba. Majú telefóny, počítače, hry aj bicykle.
Rodina chodí na dovolenky. Dnes si vďaka svojej disciplíne môžu dovoliť cestovať po svete – každý rok strávia mesiac až dva na cestách. Navštívili Bahamy, Mexiko, Európu či juhovýchodnú Áziu. Starostlivo sledujú lacné letenky a hľadajú spôsoby, ako cestovať lacno. Voľný čas trávia turistikou, bicyklovaním, dobrovoľníctvom, športom, čítaním a spoločenskými hrami.
„Je krásne mať slobodu času,“ hovorí Justin. „To, čo ľudia robia cez víkendy, my robíme sedem dní v týždni.“
Nahlásiť chybu v článku