Vincenzo Peruggia v roku 1909 a Mona Lisa. Foto: Unknown author / Public domain/Leonardo da Vinci / Public domain

Krádež slávneho obrazu Mona Lisa v tej dobe otriasla celým svetom.

Jej úsmev je záhadný, tajomný a chodia ho obdivovať milióny ľudí z celého sveta. Obraz Mona Lisa zobrazujúci Lisu Gherardiniovú, manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo, od renesančného umelca Leonarda da Vinciho je asi najznámejším obrazom sveta. Majster ho namaľoval počiatkom 16. storočia a až do dnešnej doby toho zažil skutočne veľa. Jednou z veľkých kapitol dejín tohto obrazu bola aj krádež v roku 1911.

Interez logo
Autorské články na webe Interez.sk nie sú zamknuté. Dokážeme ich tvoriť len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporia.
Podporte nás a pošleme vám atraktívny darček.

Osudný 21. august 1911

Bola nedeľa 20. augusta 1911. Do múzea Louvre prúdili návštevníci tak, ako to bolo obvyklé. Medzi nimi bol aj 29-ročný taliansky maliar a remeselník Vincenzo Peruggia. Narozdiel od ostatných návštevníkov však neobdivoval obrazy, ale hľadal miesto, kde by mohol prečkať noc. So sebou si do múzea okrem iného doniesol biely plášť, ktorý bol pre to, čo chcel urobiť, veľmi dôležitý.

Peruggia sa v Louvri vyznal. Chvíľu tam pracoval ako pomocník a inštaloval ochranné sklenené tabule, ktoré mali chrániť vystavované exponáty.

V pondelok 21. augusta bolo múzeum Louvre zavreté. To Peruggia vedel a hralo mu to do kariet, keďže na to, čo sa chystal urobiť, nepotreboval žiadnych svedkov, ktorí by ho rušili. Obliekol si biely plášť, taký istý, aký nosili aj pracovníci v Louvre, ktorí sa bežne aj počas zatvoreného dňa pohybovali po múzeu.

Prišiel do expozície talianskeho umenia, priamo k obrazu Mona Lisa. V tej dobe neexistovali alarmy a obraz nebol nijako špeciálne zabezpečený, takže s tým nemal žiadny veľký problém. Nebol problém ani s jeho veľkosťou, každý kto videl na vlastné oči Monu Lisu vie, že je pomerne malý a s rozmermi 77 x 53 centimetrov sa s ním viac-menej dobre manipuluje.

Mona Lisa v Louvre. Foto: Archív TASR

Peruggia dal preč ochranné sklo a Monu Lisu zvesil. Obraz na topoľovej doske vybral z rámu a schoval pod biely plášť. Ako prechádzal chodbami Louvru s najcennejším obrazom sveta, nikoho nestretol. Ako uvádzajú novinky.cz, chcel vyjsť von služobným bočným vchodom, avšak dvere boli zavreté.

Nespanikáril, tak ako by urobili mnohí, ale odstránil kľučku z dverí a čakal. O chvíľu prišiel k dverám jeden z pracovníkov a Peruggia mu povedal, že čaká na niekoho, kto poškodené dvere konečne otvorí. Muž v dobrej viere otvoril dvere svojím kľúčom a zlodej sa aj s lupom dostal na slobodu.

Okamžite zamieril do svojho bytu, kde obraz schoval. Krádež mu vyšla dokonale a v tom momente ešte ani nikto netušil, že obraz už nie je na svojom obvyklom mieste, ale v malom byte v chudobnej časti Paríža.

Paríž a celý svet je v šoku

Keď v utorok doobeda prišli pracovníci múzea na miesto, kde by mala byť Mona Lisa, možno na malý moment aj onemeli. Slávny obraz bol preč. Nikto nič netušil, nevedeli kde, ako a kedy vlastne zmizol.

Titulky novín okamžite zaplnili správy o krádeži slávneho obrazu a celé Francúzsko bolo v šoku. Polícia sa nemala čoho poriadne chytiť a začala s vyšetrovaním. Jediné čo našli, bol rám od obrazu. Mona Lisa bola fuč. Vypočúvali zamestnancov a dokonca vypočúvali aj Vincenza Peruggiu, ale uverili mu, že v čase krádeže pracoval inde, čo mu dosvedčil kamarát, ktorého o to požiadal.

Vincenzo Peruggia v roku 1909. Foto: Unknown author / Public domain

Novinári tlačili na políciu, ako aj na múzeum, obviňovali ich, že nedokážu ustrážiť taký klenot a napätie sa iba stupňovalo. Objavili sa rôzne dohady o tom, kto mohol obraz ukradnúť. Boli za tým Nemci, nepriatelia Francúzska, alebo obchodníci s umením? Alebo to boli modernistickí nepriatelia tradičného umenia?

Polícia v snahe upokojiť verejnosť sa zamerala na avantgardného básnika Guillauma Apollinaira. Jeho pracovník v minulosti pracoval v Louvre a ukradol odtiaľ sošky a tie od Apollinaira potom kúpil slávny maliar Pablo Picasso. Keď bola Mona Lisa ukradnutá, obaja sa preľakli a sošky múzeu vrátili.

Polícia sa toho chytila. Apollinaira zatkli a strávil vo väzení týždeň, kým sa usúdilo, že s krádežou Mony Lisy nemá on, ani Picasso nič spoločné.

Dva roky stratený

Vyšetrovanie sa potom prakticky zastavilo. Polícia sa ešte chytala nejakých indícií, avšak následne vyšetrovania ukázali, že sú vždy na zlej stope. Mnohí ľudia už neverili, že sa niekedy obraz objaví a predpokladalo sa, že skončil za hranicami v nejakej súkromnej zbierke. Pritom bola však Mona Lisa stále v Paríži a Peruggia ho niekedy vybral z truhlice, v ktorej ho ukrýval a kochal sa jeho krásou. O tom, že ho má, nepovedal nikomu, ani svojej priateľke, ktorá sa ho pýtala, čo v truhlici ukrýva.

Leonardo da Vinci / Public domain

Keď sa situácia po dvoch rokoch relatívne upokojila, Peruggia opäť pristúpil k činu. Tentoraz sa ho chcel zbaviť. S obrazom skrytým v kufri s dvojitým dnom v roku 1913 zamieril do Florencie. Ubytoval sa v hoteli, ktorý ako uvádza hnonline, sa potom premenoval na La Gioconda, keďže to bol jediný hotel v Taliansku, kde sa obraz kedysi nachádzal.

Skontaktoval sa s obchodníkom s umením Alfrédom Gerim a ponúkol mu obraz na predaj. Pýtal si zaň 500-tisíc lír, čo je v prepočte na dnešnú dobu približne 2 milióny eur. Ten si najprv myslel, že ide o žart, no iba do chvíle, keď videl obraz. Geri ho presvedčil, že potrebuje dôkaz o pravosti obrazu a navrhol, že ho preskúma s riaditeľom galérie. Peruggia súhlasil.

Riaditeľ galérie potvrdil, že obraz je pravý a Geri povedal, že ide pre peniaze. Namiesto kufra plného peňazí však prišiel s talianskou políciou a tá Vincenza Perrugiu zatkla.

Portrét Leonarda da Vinciho a Mony Lisy. Foto: Archív TASR

Súd s miláčikom Talianov

Súd so zlodejom slávneho obrazu bol podľa TASR divadlo. Peruggia sa hádal so sudcom, ten sa rozčuľoval, trieskal kladivom a neustále sa dožadoval ticha v súdnej sieni. Peruggia vykrikoval, že mu Mona Lisa počarovala a že ju chcel zachrániť z Francúzska pre Taliansko. Napokon ho odsúdili za krádež na jeden rok a 15 dní, z ktorých si však odsedel iba 7 mesiacov, lebo podľa psychiatrov mal nedostatočný intelekt.

Detail oka Mony Lisy. Foto: Archív TASR

Motívy krádeže

To, z akého dôvodu Vincenzo Peruggia ukradol Mona Lisu sa s istotou nevie. Existuje však viacero hypotéz. Jedna, ktorú sám prezentoval, bola, že obraz chcel vrátiť do Talianska a že tiež požadoval, aby po predaní obrazu Gerimu bola Mona Lisa darovaná do galérie Uffizi vo Florencii. Peniaze, ktoré by za obraz dostal, mali byť vďakou, že Monu Lisu vrátil Talianom.

Obraz totiž podľa Peruggiu Francúzi Talianom ukradli, konkrétne Napoleon. Je síce pravda, že Napoleon mal tento obraz vo svojej spálni a že Francúzi ukradli mnoho talianskych diel, ktoré sa nachádzajú aj v Louvre, avšak práve Mona Lisa medzi ne nepatrila. Obraz daroval alebo predal pravdepodobne sám Leonardo da Vinci kráľovi Františkovi I., keď pracoval na zámku Clos Lucé blízko kráľovho sídla v Amboise.

Karneval v Benátkach v roku 2016. Foto: Archív TASR

Iná hypotéza hovorí o tom, že Vincenza Perguggiu si najal priekupník s falošnými obrazmi. Perguggiovi zaplatil, aby obraz ukradol, medzitým však nechal vyrobiť kópie obrazu, ktoré chcel v Amerike predávať ako originály a poriadne na tom zarobiť. Skutočný obraz tak ani nepotreboval, stačilo mu, že bol ukradnutý a že Peruggia čaká, kým sa mu ozve, aby ho od neho kúpil. Falzifikáty sa však nikde neobjavili, a tak je aj táto hypotéza ostáva nepotvrdená.

Väzenie a smrť

Vo väzení sa však Peruggia nemal zle. Talianske médiá z neho urobili hrdinu, veď chcel obraz od talianskeho Leonarda da Vinciho vrátiť Taliansku, ktorému by mal patriť. Ctiteľky mu posielali ľúbostné listy, nosili mu koláče a víno.

Po odpykaní trestu sa usadil vo svojej domovine a v prvej svetovej vojne aj za Taliansko bojoval. Po vojne sa oženil sa, mal jednu dcéru a vrátil sa do Paríža, kde do konca života pracoval ako umelecký dekoratér. Zomrel na infarkt 8. októbra 1925, presne na svoje 44. narodeniny. Jeho smrť si poriadne nikto ani nevšimol až do roku 1947, kedy zomrel istý Vincenzo Peruggia a médiá si najprv mysleli, že ide o známeho zlodeja. Až neskôr sa zistilo, že ten pravý Peruggia je už 22 rokov mŕtvy.

Turisti čakajú pred vstupom do Louvre. Foto: Archív TASR

Aj keď motív krádeže ostane už asi navždy tajomstvom, Peruggia sa postaral aj o slávu Mony Lisy. Kvôli krádeži, bezradnosti polície a určite aj zaujímavému príbehu sa o obraze dozvedel prakticky každý. Aj dovtedy bol obraz síce slávny, no po krádeži sa z neho stal najslávnejší a najhodnotnejší obraz všetkých čias.

Ak by dnes išiel do aukcie, jeho cena by bola závratná a pokojne by mohla prekročiť aj hodnotu pol miliardy eur, keďže doteraz najdrahší vydražený obraz, Spasiteľ sveta, mimochodom takisto od Leonarda da Vinciho, sa predal v aukcii v roku 2017 za 382 miliónov eur.

Také niečo však Francúzi pravdepodobne nikdy nedopustia, a tak si očarujúci úsmev Mony Lisy bude môcť vychutnávať úplne každý, kto navštívi múzeum Louvre v Paríži.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )