Na jeseň chce ministerstvo školstva posunúť do parlamentu sériu legislatívnych zmien, ktoré budú reagovať na problémy aplikačnej praxe. Súbor opatrení, ktoré ministerstvo v tejto súvislosti realizuje, prirovnal rezortný šéf Tomáš Drucker (Hlas-SD) v TASR TV k Nežnej revolúcii v školstve.
Cieľom podľa neho nie je robiť veľké zmeny len preto, aby ministerstvo mohlo prezentovať reformy. Naopak, rezort chce nadviazať na tie kroky predchodcov Druckera, ktoré sa v praxi osvedčili a doplniť ich novými koncepčnými opatreniami. „Zmien, ktoré momentálne predkladáme, je okolo 89, aj preto sme tomu dali prívlastok Nežná revolúcia v školstve,“ poznamenal minister.
Právo na škôlku od 4 a od januára aj od 3 rokov
Tempo inovácií, ktoré dnes vstupujú do života ľudí, sa podľa neho stále zrýchľuje a dnešní mladí ľudia budú musieť byť pripravení na omnoho väčšiu dynamiku zmien, akej boli vystavení ich rodičia.
S tým súvisí dôraz na získavanie zručností, ktorý by sa mal začať čo najskôr, už v predškolskom veku. „Veľká reforma, ktorá sa teraz pripravuje, od januára nového roku by mala platiť, je zmena financovania materských škôl. Deti budú mať od septembra tohto roku právo na miesto v materskej škole od štyroch rokov, od troch rokov to bude od januára,“ skonštatoval Drucker.
Zámerom podľa neho nie je iba to, aby sa deti dostali do výchovy a vzdelávania čím skôr, ale aj to, aby sa to týkalo čím väčšieho počtu detí. „Za desiatky miliónov eur sa teraz stavajú nové škôlky. Z plánu obnovy, keď som prišiel, sa plnili tie veci možno na 15 percent. Dnes máme uzatvorené výzvy na 100 percent,“ tvrdí minister.
Kurikulárna reforma na základných školách by sa podľa neho mala viac ako obsahu učiva týkať práve získavania zručností. „Deti majú stále väčší problém s gramotnosťou. Naučíte ich počítať príklad, a keď im ho dáte vo forme slovnej úlohy, tak to nezvládajú,“ povedal.
Na Slovensku vznikla popri iných menšinových školách ako pilotný projekt aj prvá škola s vyučovacím jazykom rómskym. Podľa ministra túto možnosť aj pre rómsku menšinu otvorila kodifikácia rómskeho jazyka. Drucker odmieta, že by takáto škola zhoršila šance detí na integráciu do majoritnej spoločnosti. Naopak, ak dieťa prežije celé detstvo v inojazyčnom prostredí, je pre neho podľa ministra náročné nastúpiť do procesu vzdelávania kompletne v slovenskom jazyku.
Zmeny aj na základných a stredných školách
Rezort podľa neho musí najmä na základných a stredných školách doháňať aj výpadky vo vzdelávaní, ktoré vznikli počas pandémie COVID-19. „Zasiahlo to celý svet, to vidieť aj na PISA testoch. Žiaľ, Slovensko má ešte horšie výsledky ako veľká časť Európy,“ tvrdí Drucker. Rezort preto podľa neho musí súčasne riešiť akútne problémy, vrátane následkov pandémie, ale aj dlhodobé problémy školstva, ktorých zvládnutie sa v praxi prejaví až v dlhoročnom kontexte.
Ministerstvo školstva podľa Druckera rozbieha optimalizáciu siete stredných škôl s cieľom integrovať malé školy do väčších celkov, ktoré budú schopné pri príprave študentov efektívnejšie spolupracovať so zamestnávateľmi v regióne. „Nie je cieľom zatvoriť niekde napríklad učilište, ale dostať pod jednu strechu viacero menších škôl,“ tvrdí.
Do budúcnosti rezort uvažuje aj o zavedení matematiky ako povinnej súčasti maturitných skúšok. Zmena podľa neho nepríde skokovo zo dňa na deň, ale chcú vopred avizovať, akým spôsobom na ministerstve uvažujú.
Rezort školstva sa podľa neho systematicky snaží podporovať štúdium v tých stredoškolských a vysokoškolských odboroch, kde samotný trh práce signalizuje nedostatok odborníkov. „Sú to elektrotechnici, stavbári, strojári, ale aj lekári, učitelia či energetici,“ konštatuje Drucker.
Ministerstvo podľa neho realizuje opatrenia jednak na podporu vysokých škôl, ktoré týchto odborníkov pripravujú, jednak na podporu študentov nedostatkových odborov, napríklad formou štipendií. Neustále inovácie a stále rýchlejšie tempo zmien podľa Druckera vytvára tlak aj na reformu celoživotného vzdelávania, ktorú ministerstvo tiež rozbieha.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku