Ak by sme mali vymenovať fyzikov a vedcov, ktorých objavy a úspechy posunuli ľudstvo o niekoľko krokov dopredu, medzi prvými by sme určite spomenuli aj túto významnú poľskú vedkyňu. Držiteľka dvoch Nobelových cien, ktorá celý svoj život zasvätila štúdiu rádiacie a rádioaktivity, by oslávila v týchto dňoch svoje 149. narodeniny.
Štúdium
Aj keď v 19. storočí bola už emancipácia na pomerne vysokej úrovni, ženy mali stále mnohé obmedzenia, a to najmä v oblasti štúdia prírodných vied. Inak to nebolo ani v Poľsku a zastarané zákony a nariadenia neumožňovali ženám štúdium na vysokej škole. Avšak francúzska univerzita v Sorbonne štúdium žien na škole pred nejakým časom povolila, a tak Maria odišla do Francúzska, kde nakoniec prežila najväčšiu časť svojho života.
Hneď prvý úspech v štúdiu zaznamenala pri prijímaciích skúškach. Bola totižto prvou ženou, ktorá sa dostala na fakultu fyziky a chémie. Aby ale dokázala vo Francúzsku prežiť, po nociach doučovala slabších študentov, aby si trochu privyrobila.
Pierre Curie
Vo veku 27 rokov sa Maria zoznámila s 35-ročným Pierrom, ktorý na univerzite pôsobil ako asistent. S Pierrom to bola láska na prvý pohľad, ktorú spájala fyzika. Maria potrebovala niekoho, kto by jej pomohol vo výskumoch a Pierre bol tým, kto bol ochotný pomôcť. V roku 1895 mali sobáš a hneď po ňom sa s plným odhodlaním pustili do spoločných výskumov. Práve v tom čase Wilhelm Röntgen ukázal celému svetu prvý röntgenový snímok na svete (ruka jeho manželky) a výskum Marii a Pierra sa začal uberať práve týmto smerom.
Radiácia
Mariu a Pierra od začiatku fascinovala táto neviditeľná sila. Marie zistila, že smolinec – ruda obsahujúca urán, dokáže spôsobiť podráždenia a vyrážky. To zistila na vlastnej koži, avšak nevenovala tomu veľkú pozornosť. Podrobným výskumom smolinca, ktorý upravovala napríklad varením na dvore v obrovskom kotli plnom kyseliny, dokázala oddeľovať jednotlivé prvky. Jej snaha nebola vôbec márna. Po štyroch rokoch výskumov objavila nový rádioaktívny prvok – Polónium, ktorý bol nazvaný po jej rodnej krajine, Poľsku. Chvíľu na to, Maria a Pierr hlásili ďalší úspech a objavenie opäť nového, oveľa rádioaktívnejšieho prvku s názvom Rádium.
Nobelové ceny
Tieto historické objavy nemohli ostať bez odozvy. V roku 1903 dostali Maria a Pierre Curiovci Nobelovú cenu za fyziku za objavenie a popísanie rádioaktivity. Neskôr, v roku 1911, dostala Maria opäť Nobelovú cenu, tentoraz za chémiu a za objavenie už dvoch spomínaných prvkov – Polónium a Rádium.
Ďalší výskum
Z Marie sa razom stala vedkyňa svetového formátu, ktorá už nemusela na špinavom dvore miešať v kyseline radioaktívne zmesi, no ona bola zapálenou vedkyňou a objav rádioaktivity chcela využiť pre dobro a prospech ľudstva. Pokusy s rádiom a terapeutickým ožarovaním sa javili ako spása pre ľudstvo. Nie jej vinou ale potom nastal „rádiový“ ošiaľ a rádium ste mohli nájsť v mnohých výrobkoch, od kozmetiky zaručujúcej krásnu pleť a vyhladenie vrások vďaka rádiu, ale pokojne ste si mohli dať aj dúšok „zdravej“ vody obohatenej o tento rádioaktívny prvok.
Daň za objavy
Dnes už vieme, že liečebné využitie rádia nebolo úplne správne, aj keď sa nedá uprieť fakt, že z týchto prvotných pokusov vznikla liečebná metóda zachraňujúca dnes tisíce životov po celej zemi – radioterapia.
Maria však bola za celý svoj život vystavovaná veľkým dávkam radiácie a ochranné pomôcky v podstate nepoužívala. To sa jej stalo napokon aj osudným, keď v roku 1934 podľahla leukémií, ktorú s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vyvolala práve jej milovaná radiácia.
O tom, že Maria žila doslova obklopená radioaktivitou, svedčia aj jej osobné veci. Poznámkový zošit, do ktorého si zapisovala svoje poznámky, a ktorý je uložený v národnej francúzskej knižnici, musí byť aj v súčasnosti uložený v masívnej olovenej schránke. Dôvodom je veľká radiácia, ktorá z neho stále žiari a bude žiariť ešte veľmi dlho, keďže polčas rozpadu rádia je vyše 1600 rokov.
Aj to, ako Maria Curiová-Skłodowska prišla o život, svedčí o jej celoživotnom zapálením pre vedu, a že v snahe priniesť svetu nové a cenné objavy bola ochotná obetovať úplne všetko a túto obetu ochotne podstúpila.
interez.sk (Matej Mensatoris), curiosity.com
Nahlásiť chybu v článku