Archeológovia na predmestí Viedne objavili masový hrob s ostatkami približne 150 vojakov zo starorímskych čias, oznámilo v stredu vedenie mestského múzea. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
Archeológovia označili nález za „senzačný“ a obete z hrobu môžu podľa výskumníkov súvisieť so vznikom Viedne. Hrob bol odhalený počas jesennej obnovy športového ihriska v Simmeringu. Narýchlo pochované pozostatky asi 150 mužov naznačujú ich smrť po ťažkom boji.
Zdraví a urastení muži
Podľa analýzy to boli inak zdraví a urastení muži vo veku od 20 do 30 rokov, ktorí boli „zabití tým najkrutejším spôsobom“, uviedla archeologička Michaela Kronbergerová. Datovanie do čias starého Ríma potvrdzuje dýka spolu s puzdrom, časti šupinového brnenia, chlopňa helmy a obuvnícke klince.
Všetky dosiaľ preskúmané kostry nesú stopy najmenej jedného vážneho zranenia pred smrťou. V panvovej kosti jedného z vojakov bol napríklad stále zapichnutý hrot oštepu. Germánske kmene okolo roku 92 n. l. neďaleko dnešnej Viedne porazili rímsku légiu, uviedol Martin Mosser z Archeologického oddelenia mesta Viedeň. Dunaj v tom čase tvoril severnú hranicu Rímskej ríše.
Rímsky vojenský tábor Vindobona na mieste dnešného prvého viedenského obvodu v tom čase ešte nemal podobu, akú možno vidieť na modeli vo Viedenskom múzeu na námestí Karlsplatz. Rimania vojenský tábor rozšírili pravdepodobne až ako reakciu na túto porážku. V roku 180 vo Vindobone zomrel cisár Marcus Aurelius počas vojenského ťaženia proti germánskym kmeňom.
Nahlásiť chybu v článku