Globálne otepľovanie prekračuje nebezpečné hranice skôr, ako sa očakávalo, a koralové útesy vo svete v súčasnosti takmer nezvratne odumierajú. Vedci to v pondelok označili za prvý „bod zlomu“ pri kolapse ekosystému spôsobeného klimatickými zmenami. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Varovanie priniesla správa s názvom Global Tipping Points, ktorú vypracovalo 160 vedcov z 23 krajín a ktorá sumarizuje vedecké poznatky s cieľom odhadnúť body, z ktorých už nie je návratu. Správa prichádza len niekoľko týždňov pred tohtoročným klimatickým summitom COP30, ktorý sa koná na okraji amazonského dažďového pralesa v Brazílii.
Podľa správy hrozí kolaps aj tomuto dažďovému pralesu, pokiaľ sa priemerná globálna teplota zvýši o viac než 1,5 stupňa Celzia vzhľadom na mieru odlesňovania.
Zmeny sa dejú tragicky rýchlo
Ak budú teploty naďalej stúpať, mohlo by tiež dôjsť k narušeniu cirkulačného systému nazývaného Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC), ktorý pomáha zabezpečiť mierne zimy v severnej Európe. „Zmeny sa teraz dejú tragicky rýchlo v niektorých oblastiach klímy a biosféry,“ povedal environmentálny vedec a hlavný autor správy Tim Lenton z Univerzity v Exeteri.
Lenton zároveň zaznamenal pozitívne signály, pokiaľ ide o postupné vyraďovanie fosílnych palív. Podľa údajov neziskového think-tanku Ember obnoviteľné zdroje energie tento rok po prvýkrát vyprodukovali viac elektriny ako uhlie. „Nikto nechce byť len traumatizovaný a bezmocný,“ povedal Lenton. „Stále máme určité možnosti,“ zdôraznil.
Emisie uhlíka by sa mali znížiť
Vedci naliehavo vyzývajú krajiny, aby na novembrovom summite COP30 pracovali na znížení emisií uhlíka, ktoré prispievajú k otepľovaniu klímy. Posledné dva roky boli najteplejšie v histórii planéty. Oteplenie morí spôsobilo pri 84 percentách svetových koralových útesov vyblednutie a v niektorých prípadoch až ich odumieranie v dôsledku stresu. Koralové útesy sú pritom domovom približne štvrtiny morského života.
Na zotavenie koralov by musel svet drasticky zintenzívniť opatrenia v oblasti klímy, aby sa teploty vrátili späť na úroveň len jedného stupňa Celzia nad priemerom v predindustriálnej ére (1850 – 1900), ozrejmili vedci. V súčasnosti je oteplenie na úrovni 1,3 – 1,4 stupňa Celzia.
„Nová správa jasne ukazuje, že každý rok sa zväčšuje rozsah a závažnosť negatívnych vplyvov zmeny klímy,“ povedal Pep Canadell, vedecký pracovník Organizácie vedeckého a priemyselného výskumu Commonwealthu (CSIRO). Svet sa v tomto storočí momentálne uberá smerom k otepleniu o približne 3,1 stupňa Celzia.
Nahlásiť chybu v článku