Aj keď to ako jednotlivci nemyslíme zle, ľudstvo ako druh je bez akéhokoľvek kompromisu skaza pre tento svet. Môžeme si navrávať čo chceme, no najväčšie škody na planéte sme napáchali my. A dokonca nám to ani netrvalo tak dlho. Generácie, ktoré sa najviac pričinili, ešte stále chodia po Zemi. To samozrejme nie je výčitka, no zdvihnutý prst, ktorý zosobňujú najmä vyhynuté a hynúce druhy.
Nie je to tak dávno od smrti nosorožca Sudana či vyhubenia nosorožcov ostronosých v Čadskej republike. Ľudstvo sa našťastie postupne spamätáva. To už však vyzu veľkú, jeseterovitú rybu, ktorá svojim vzhľadom a rozmermi pripomína bájne zviera, do vôd slovenského Dunaja nevráti. Môžeme si ju však pripomenúť a týmto spôsobom uctiť. Je však nutné dodať, že toto zviera úplne nevyhynulo.
Kedysi sa však nachádzalo aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra. Zaujímavosťou je, že na jej chrbte sa nachádzajú ostne, čím môže pripomínať čínskeho draka. Tie však postupom jej veku zanikajú. Jej apetít logicky s vekom rastie. A nielen ten.
Rozrastá sa aj spektrum jej jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva mäsožravou a požiera aj menšie ryby. Smutné však je, že aj napriek jej majestátnosti, tak veľkého jedinca už neuvidíte. Tie sa stali legendami či súčasťou expozície v múzeách. Vyza veľká je totiž veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. Do európskej rieky sa však vracajú len v čase neresenia, väčšinu života tak prežijú v Čiernom, Kaspickom a Azovskom mori.
A prečo je takým vychýreným terčom rybolovu? To zodpovedá aj fakt, že na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin. Kedysi sa vyza lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Omnoho väčšie lákadlo, ktoré za sebou ryba tiahne sú však jej ikry.
Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. V 50. rokoch sa mala vyskytovať na slovenskom území vyza, ktorá vraj dosahovala dĺžky 7,4 metra a vážila 500 kilogramov. Tieto údaje sú však chybné a preto je jasné, že išlo o falošnú správu. Vyza veľká totiž váži už pri rozmeroch 5 metrov okolo jednej tony. Viete si teda predstaviť, aké veľké prekvapenie by bolo, keby okolo vás preplávala pri vysedávaní na kávičke pri Eurovei.
To už však žiaľ nehrozí. Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste. Ako rýchlo prišla, tak aj odišla, no rozhodne môžeme byť pyšný, že v našich vodách plávalo aj toto úžasné stvorenie. Vyza veľká skutočne pôsobí akoby bola vytrhnutá z fantasy sveta, aké sa rodia v hlave J. K. Rowlingovej či Philipa Pullmana.
cs.wikipedia.org, mosrzsturovo.sk
Nahlásiť chybu v článku