Namiesto veľkolepej a lukratívnej pompéznosti sa komplex už pár rokov po otvorení začal spájať s prezývkou „mesto duchov“. Rozľahlé chodby boli prázdne, obchody zatvorené, mnohé priestory zabarikádované a atrakcie zívali prázdnotou.
„Čo Hu totiž nezohľadnil, bola lokalita,“ píše Atlas Obscura. Túto „drobnú“ nepozornosť developerov spomínajú mnohé ďalšie médiá: ambiciózny komplex totiž vznikol na bývalej farme a v skutočnosti nebol v centre, ale celé kilometre od neho. Chýbala infraštruktúra aj spôsob, ako sa k obchodom vôbec dopraviť.
„Toto miesto nemalo nikdy šancu prežiť, pretože sa nikdy naozaj nezrodilo,“ hovorí Shepard. „Fasády vyžarujúce prehnaný entuziazmus, grandiózne architektonické napodobneniny, sieť kanálov, horská dráha ani rekordná veľkosť nestačili na to, aby prilákali podniky potrebné na oživenie miesta.“
Takmer skrachovaný komplex sa podľa CNN stal symbolom rýchlej urbanizácie a nekontrolovaných investícií do čínskych projektov. Podobné príklady sú všadeprítomné – od megaboháčskych projektov pre prepychové vily, ktoré skrachovali, až po luxusné projekty za 100 miliárd, ktoré putovali z Číny do Malajzie.
„Mnohé z týchto projektov sú výsledkom ľahkého prístupu ku kapitálu, kombinácie zbožného priania a špekulatívneho správania, nie racionálnych obchodných kalkulácií,“ povedal pre CNN Victor Teo, odborný asistent na Hongkonskej univerzite.
K úpadku prispela finančná kríza v roku 2008. V roku 2013 väčšina ľudí už považovala šance na záchranu za takmer nulové. Lenže prišiel obrat.
Mesto duchov už mali zaplniť ľudia
Po viac ako dekáde prešiel komplex rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou vrátane námestia, fasády budovy a samotných obchodných formátov. „Pred rekonštrukciou slúžilo námestie prevažne ako chodník, ktorý spájal južnú a severnú ulicu,“ spomínajú čínski spravodajcovia, ktorí referujú o tom, že komplex sa dočká nového začiatku.
Zároveň však nie je úplne jasné, do akej miery sú údaje faktické.
Reportáž z roku 2024 odhalila stále pomerne prázdne priestory, najmä na horných poschodiach. To nekorešponduje s tvrdením z roku 2020, keď China Times uvádzala, že miera obsadenosti je už 91 % a predpokladá sa, že čoskoro dosiahne 98 %.
Napriek tomu sa zdá, že obrat v deji fungoval aspoň čiastočne. Z terénneho prieskumu je zrejmé, že komplex už nezíva prázdnotou: ľudia sa vo vnútri pohybujú, obchody sú otvorené, hoci funguje zatiaľ len časť komplexu.
„V Číne majú vo zvyku budovať všetko tak, aby to bolo hlavne najväčšie, najmohutnejšie a najdlhšie. Občas to funguje a výsledok je parádny. No a občas – rovnako ako v tomto prípade – možno nebolo zvážené, ako veľa si toho v skutočnosti mohli dovoliť,“ uzatvára reportérka priamo z lokality.
Houston, máme problém. Legendárna misia Apollo 13 sa zmenila na najväčšiu záchrannú akciu vo vesmíre
Nahlásiť chybu v článku