Foto: Wikimedia, Pixabay

Lukáš Mužla / / Série
Najväčšiu hyperinfláciu v histórii sveta zažili naši južní susedia.

Možno si ešte spomeniete na to, čo sa udialo v roku 2008 v africkom Zimbabwe. Po súhre niekoľkých faktorov, z ktorých najvýznamnejšie prispeli socialistické pozemkové reformy, vojna v Kongu a vysoká emigrácia obyvateľstva, sa krajina ocitla v absolútnom hospodárskom krachu. Inflácia dosiahla 80 miliárd percent. Vysokú infláciu momentálne zažívajú napríklad Irán či Venezuela. V porovnaní s tým, čo sa však stalo po druhej svetovej vojne v Maďarsku, sú však spomínané prípady len „drobným zdvihnutím cien“.

Dosiahla neuveriteľných  41,9 biliárd %, teda 41,9 x 1016 %. Denný nárast inflácie dosahoval v priemere 207 percent a ceny bežných produktov sa tak v Maďarsku zdvojnásobili každých 15 hodín. Svet doposiaľ ani odvtedy nič také nevidel a možno už ani neuvidí. Maďarsko sa tak v nelichotivom svetle stalo absolútnym rekordérom.

Maďarsko sa s infláciou stretlo už v roku 1927. Po rozpade Rakúsko-Uhorska (1918) a vzniku nového štátu zaviedla krajina aj novú menu. Maďarská koruna to ale bez silného ekonomického základu dlho neutiahla. V roku 1927 maďarskú korunu nahradilo maďarské pengő. Mena krytá zlatom bola v tom čase jedna z najstabilnejších mien na svete. Pengő pomerne dobre obstálo aj ekonomickú krízu na začiatku 30. rokov 20. storočia. Hodnotu si držalo aj počas druhej svetovej vojny a to až do roku 1944. Potom však Maďarsko obsadili nacisti, neskôr územie oslobodzovali Sovieti. Vojna Maďarsko položila na kolená. A spolu s ním aj jeho menu.

Foto: Nemecký Panzer VI v maďarskom Budapešti (Wikimedia)

Ku koncu vojny Maďarsko poskytlo nacistickému Nemecku veľkú finančnú pomoc, no po prehratej vojne peniaze už nikdy späť nevidelo. Navyše mala krajina zaplatiť obrovské reparácie Sovietskemu zväzu. Ekonomika Maďarska sa v povojnovom svete nedokázala spamätať a jeho mena zažívala tvrdý pád. Vláda sa preto napriek varovaniu maďarských bánk a ekonómov rozhodla vytlačiť obrovské množstvo peňazí. Krajinu zaplavili peniaze, ktoré však už čoskoro nemali absolútne žiadnu hodnotu.

Predstavme si, že bochník chleba stál v septembri 1945 presne 1 maďarské pengő. Koncom roku by ste zaň zaplatili 190 maďarských pengőv, no v júni 1946 by to už bolo 81 miliárd. V čase vrchole inflácie by ste za chleba dali 41 900 000 000 000 000, teda  41,9 biliárd. V tom období ste večer kúpili čokoľvek dvakrát drahšie ako ráno.

Foto: 100 miliónov bpengő (wikimedia)

Maďarsko sa so situáciou snažilo vysporiadať svojsky. 1 maďarské pengő nahradili bankovkou s nominálnou hodnotou 1 milión, ktorú neskôr opäť nahradila nová, tentokrát vo výške 1 miliardy (nazývaná bpengő). V roku 1946 bola v obehu krajiny najhodnotnejšou bankovkou tá, ktorá malá hodnotu 100 000 000 000 000 000 000. Číslo si vyslovte ako chcete, no vedzte, že v USA by ste za ňu v tom čase dostali asi 20 centov.

V júli 1946 Maďarsko uznalo, že stará mena musí byť zrušená. V tom čase už v krajine nebol ani dostatok kvalitného papiera na tlač nových bankoviek. Mena, ktorá mala pôvodne zastaviť jednu infláciu, nakoniec zažila tú najhoršiu v dejinách ľudstva. Od 1. augusta krajina prijala maďarský forint a to v pomere 4×1029 pengő. Ekonomika krajiny sa stabilizovala a Maďarsko doposiaľ najväčšiu hyperinfláciu v dejinách sveta prežilo. Forint sa zatriasol až o mnoho desaťročí neskôr po páde Sovietskeho zväzu. V roku 2020 by mala krajina prijať euro, no či sa tak naozaj stane, ukáže až budúcnosť.

amusingplanet.combusinessinsider.commoneyweek.comfinweb.hnonline.sk
0
Komentovať (0)