Pri pomyslení na manipuláciu si jednoznačne spomenieme skôr na mačky, ktoré nás sústavne zneužívajú na svoje potreby a oplácajú nám to ľahostajnosťou a nie na večne šťastných dôverčivých psov, ktorých aj napriek hladu teší už len to, že nás vidia. Naši priatelia nás dobre poznajú a vedia, čo na nás platí a tak ani u psa, ktorého nazývame najlepším priateľom človeka, to nie je výnimkou. To, že sa psy pred nami svojimi emóciami netaja, má svoj dôvod.
V štúdii vykonanej v Dog Cognition Center na Portsmouthskej univerzite sa Dr. Juliane Kaminski pokúšala zistiť, aký vplyv má ľudská prítomnosť na to, ako sa psy tvária. „Výsledky poukazujú na to, že psy sú veľmi citlivé na ľudskú pozornosť a to, ako sa tvária, nie sú len obyčajné emocionálne prejavy, ale potenciálne sú to aktívne pokusy s nami komunikovať,“ povedala Kaminski.
Kaminski predpokladala, že sa na tvárach psov prejaví radosť, keď dostanú jedlo. Zistila však, že až 24 psov sa tvárilo šťastne, keď dostali jedlo od človeka, ale neprejavili žiadnu reakciu, keď dostali jedlo bez toho, aby ich pri tom nejaký človek pozoroval.
A čo tie typické psie oči? Toto zlaté správanie, ktoré mnohých majiteľov obmäkčí, bolo tiež oveľa častejšie, keď ich niekto pozoroval. Väčšina psov taktiež ukazovala jazyk a vydávala viacej zvukov. Avšak naopak, ľudský pohľad vôbec neovplyvňoval to, či sa pes rozhodol stáť alebo sedieť.
V tejto štúdii boli zahrnuté psy rôznych plemien a veku, aby sa uistili, že ide o reprezentáciu psov vo všeobecnosti a nie len určitej kategórie. Počas nahrávania boli psy na vôdzke držanou človekom, ktorý sa však občas pozeral na psa a inokedy mu naopak vôbec nevenoval pozornosť. Reakcie psov boli následne skúmané systémom DogFACS, ktorý registruje aj úplne nenápadné pohyby na psích tvárach, ktoré by sme nemali šancu všimnúť si voľným okom.
Tisíce rokov domestikácie zmenili psov aj ľudí a ich výsledkom je, že psy sú naladené na naše správanie oveľa lepšie, ako iné zvieratá. Z predošlých štúdii už vieme, že je pravdepodobnejšie, že pes sa rozhodne ukradnúť jedlo keď sa človek nepozerá, a že dokáže sledovať kam sa človek pozerá až po tom, ako s ním človek nadviaže očný kontakt.
Psy sa teda jednoducho za toľké roky domestikácie naučili, že ľudia prijímajú väčšinu informácii práve očami, a že veľmi výrazne reagujú na výrazy tváre. Preto sa naučili používať ich na komunikáciu a vysielať nám signály.
I keď aj niektoré ľudské výrazy tváre sú nevedomé, doteraz panuje predpoklad, že výrazy tváre u zvierat sú čisto produktom vnútorného pociťovania a nie interakcie s okolím. Avšak domestikácia nie je potrebná za predpokladu, že zviera je dostatočne múdre. Napríklad u niektorých ľudoopov bolo dokázané, že sú schopné meniť výraz tváre na základe svojho obecenstva.
Doteraz nevieme, či u nás pohľad nazývaný „psie oči“ vyvoláva tak silné emócie pre to, ako smutne vyzerá, alebo preto, že nám pripomína bezbranné deti a mláďatá. Nabudúce však budete vedieť, že tie psie oči, ktoré na vás váš pes previnilo hádže, sú dosť pravdepodobne cielený prejav, ktorým sa rozhodol s vami komunikovať a nemal by potrebu sa tak tváriť, kebyže sa naňho práve nepozeráte.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku