Vo Vatikáne sa čoskoro začne konkláve, počas ktorého kardináli zvolia nového pápeža po úmrtí Františka. Rozhodnúť o termíne majú už dnes, v pondelok 28. apríla. Tento proces má dlhú a bohatú históriu, ktorá sa v priebehu storočí viackrát menila. Súčasné pravidlá volieb stanovil ešte v roku 1996 pápež Ján Pavol II.
V minulosti sa však voľby pápeža odohrávali na rôznych miestach, trvali celé týždne a niekedy dokonca aj roky. Jednou z najznámejších kapitol v dejinách volieb hlavy katolíckej cirkvi bola situácia po smrti pápeža Klementa IV.
Smrť pápeža Klementa IV. odštartovala nekonečné čakanie
Ten zomrel 29. novembra 1268 v meste Viterbo, asi 80 kilometrov severne od Ríma, kde sa v tom čase zdržiavala aj pápežská kúria a kardináli. Politické napätie v Ríme ich prinútilo presunúť sídlo mimo mesta.
V novopostavenom pápežskom paláci sa vtedy zišlo 20 kardinálov, no kolégium bolo hlboko rozdelené a žiadny kandidát nedokázal získať potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov. Spočiatku sa hlasovalo denne, no neskôr sa voľby konali čoraz menej a stagnácia trvala celé týždne.
Kardinálov trápili hladom aj horúčavami
S predlžujúcou sa voľbou stratili trpezlivosť aj obyvatelia Viterba. Aby kardinálov dotlačili k rozhodnutiu, uzavreli brány mesta a zabránili prístupu všetkým, ktorí by ich mohli podplatiť alebo ovplyvniť. V roku 1270 dal hlavný predstaviteľ mesta kardinálov zamknúť v paláci, kde sa odohrávalo hlasovanie. Práve pre tento zásah vznikol výraz „konkláve“ – z latinského cum clave, teda „s kľúčom“, ako pripomína National Geographic. Tento moment natrvalo zmenil pravidlá volieb pápeža.
Aby kardinálov prinútili konať, začali im dokonca postupne obmedzovať prísun potravy. V lete 1271 zostali len na chlebe a vode. Nezvyčajným opatrením bolo aj odstránenie strechy paláca, takže boli vystavení horúčavám a iným rozmarom počasia, často aj v podobe dažďa. Okná paláca sa zasa, naopak, postupne zamurovali, čím sa obmedzil kontakt kardinálov s vonkajším svetom. Vo vypätých podmienkach zomreli traja kardináli.
Gregor X. sa rozhodol konať
Po neuveriteľných 1005 dňoch bol 1. septembra 1271 zvolený nový pápež, a to 61-ročný Talian Telbado Visconti, ktorý prijal meno Gregor X. Ako informuje Stefano rome tours, po najdlhšom konkláve v dejinách cirkvi si novozvolený pápež Gregor X. veľmi dobre uvedomoval, aké následky môže mať nejednota a nerozhodnosť. Aj preto sa rozhodol konať. V roku 1274, počas Druhého lyonského koncilu, vydal historickú pápežskú bulu Ubi periculum, ktorá zásadne zmenila spôsob, akým sa volí pápež.
Zaviedol pravidlá, ktoré prikazovali kardinálom zostať izolovaní na jednom mieste, kým sa na novom pápežovi dohodnú. Vznikol tak systém konkláve, aký poznáme aj dnes. Bula tiež obmedzila trvanie volieb a stanovila, že kardináli musia byť fyzicky uzavretí „pod kľúčom“, aby ich nerozptyľovali vonkajšie vplyvy. Hoci bol pontifikát Gregora X. krátky, zomrel už 10. januára 1276, jeho reformy položili základy pre rýchlejšie, organizovanejšie a transparentnejšie voľby pápeža, ktoré formujú cirkev dodnes.
Viterbo zmenilo dejiny
Od dramatických udalostí vo Viterbe ubehli stáročia, no ich dôsledky cítiť dodnes. Pápeži a cirkevní hodnostári postupne upravovali pravidlá konkláve, aby predišli ďalším zdĺhavým a chaotickým voľbám. Významný krok urobil aj Ján Pavol II., ktorý v roku 1996 zaviedol moderné nariadenia platné pri výbere nového pápeža.
Na rozdiel od stredovekých praktík, dnešní kardináli už nemusia zostať celé dni zatvorení v jednom priestore bez prestávky. Počas súčasných konkláve síce hlasovanie prebieha v Sixtínskej kaplnke, no medzi jednotlivými kolami môžu kardináli opustiť priestor a oddýchnuť si v samostatnom ubytovaní. Aj keď sa spôsob voľby zefektívnil a zmodernizoval, jeho jadro: ticho, odlúčenosť a hľadanie konsenzu, zostáva nezmenené. A práve to je odkaz Viterba, že z chaosu môže vzniknúť poriadok, ktorý obstojí aj v modernej dobe.
Nahlásiť chybu v článku