Už budúci víkend sa budú na Slovensku, podobne ako v ďalších krajinách, konať voľby do Európskeho parlamentu. Európsky parlament je na prvý pohľad od Slovenska poriadne vzdialený. Veľká časť Slovákov si pre túto fyzickú vzdialenosť možno neuvedomuje, aké je dôležité podieľať sa na tom, aby do 14 kresiel vyhradených v europarlamente pre Slovenskú republiku zvolili svojich zástupcov. Slovensko patrí v účasti v eurovoľbách na chvost únie a možno aj preto, že často veríme tomu veľkému množstvu nepravdivých mýtov, ktoré o nej kolujú.
Mýtus: Únia zakáže zakrivené banány aj uhorky
Mýtus o zakrivených banánoch a uhorkách je dodnes asi najznámejším mýtom o Európskej únii. V médiách a spoločnosti sa pritom objavil hneď niekoľkokrát. Euroskeptici si prijatie noriem o kvalite uhoriek či banánov, prijatých ešte Európskym hospodárskym spoločenstvom, vyložili po svojom. Tvrdili, že Brusel diktuje zbytočné byrokratické pravidlá, nariaďuje nezmyselné normy pri predaji a obchodovaní so zeleninou a ovocím, ktoré uškodia samotným predajcom i spotrebiteľom.
Pravdou však je, že normy o tom, ako majú uhorky či banány na pultoch predajcov vyzerať, sú v skutočnosti prínosom pre všetkých. Zjednodušujú obchodovanie medzi jednotlivými krajinami, ktoré majú prijatím normy vždy rovnaké požiadavky na kvalitu potravín a spotrebiteľom zaručujú, že na pultoch predajní nájdu kvalitné poľnohospodárske výrobky. V neposlednom rade treba dodať, že normy, ktoré euroskeptici označovali za šialený diktát Bruselu, existovali napríklad v Československu už od polovice 60. rokov 20. storočia. O tom, aké dlhé či krivé uhorky sú, teda záležalo aj našim súdruhom, akurát s tým boli v tom čase všetci spokojní.
Mýtus: Európskej únii neveríme
Niekedy sa môže zdať, že verejnosť na Slovensku v Európsku úniu neverí. Sociálne siete sú plné euroskeptikov, množstvo ľudí zdieľa mýty a lži o jej pôsobení a kriticky sa k nej často vyjadrujú aj osobnosti, od ktorých by sme to vôbec nečakali. V únii sme 15 rokov a namiesto toho, aby sme sa „tešili na svoj občiansky preukaz“, akoby sme strácali túžbu ho vôbec získať. To však pravda nie je.
Dôvera v Európsku úniu je na Slovensku vysoká. Dokonca je EÚ u mladých ľudí na Slovensku jednou z najdôveryhodnejších inštitúcií. Svedčí o tom prieskum Rady mládeže Slovenska. Ten naznačuje, že mladí Slováci a Slovenky dôverujú Európskej únii viac ako vláde Slovenskej republiky, samosprávam, vedeniu vyšších územných celkov, súdnictvu či polícii.
„Zaujímavá je v tomto kontexte skúsenosť s pobytom v zahraničí. V otázke sme sa pýtali na to, či respondenti strávili aspoň tri mesiace v zahraničí, a tiež ako by túto skúsenosť hodnotili na školskej stupnici od 1 do 5. Vyššiu dôveru v EÚ potom deklarujú respondenti, ktorí nemajú takúto skúsenosť s pobytom v zahraničí,“ povedala Katarína Čavojská, výskumná pracovníčka Rady mládeže Slovenska.
Mýtus: GDPR – koniec školským nástenkám aj listom Ježiškovi
Približne pred rokom vyvolalo vlnu mýtov, hoaxov a prekrútených neprávd schválenie Všeobecného nariadenia o ochrane údajov, dokumentu známeho pod skratkou GDPR. V antikampani sa hovorilo o tom, ako tento dokument poškodí malé a stredné firmy, ktoré budú zavalené byrokraciou a za porušenie nariadenia budú platiť astronomické pokuty. Mýty kolovali aj o zrušení školských násteniek, zákaze fotografovania verejných podujatí či dokonca metaforicky prekrútené nepravdy o tom, ako už deti pre GDPR nedostanú od Ježiška darčeky.
V skutočnosti sa nič z toho nestalo a ani nestane. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov vo svojej podstate na Slovensku nezmenilo nič. Na Slovensku prakticky rovnaké nariadenia stanovené Úradom na ochranu osobných údajov SR platia už 20 rokov. GDPR bolo nariadenie, ktoré malo znovu „zosynchronizovať“ ochranu osobných údajov v Únii a zjednodušiť a zlepšiť tak ochranu všetkých jej obyvateľov. Podrobnosti o tom, čo vlastne GDPR pre občanov SR znamená, nájdete na tomto odkaze.
Mýtus: Vyhláška Európskej únie o predaji kapusty na 26 911 slov
Pred niekoľkými rokmi sa svetom internetu šíril hoax, ktorého cieľom bolo poukázať na zbytočnú byrokraciu, ktorou nás kŕmi Európska únia. Išlo o vyhlášku EÚ, ktorá mala stanovovať pravidlá pri predaji kapusty. Správa, ktorá sa šírila internetom znela: Pytagorova veta obsahuje 24 slov, Otčenáš – 66 slov, Archimedov zákon – 67 slov, Božie desatoro – 179 slov, Americká deklarácia o nezávislosti – 1 300 slov, Ústava USA a jej dodatky – 7 818 slov, Vyhláška Európskej únie o predaji kapusty – 26 911 slov.
Táto správa bola takmer celá nepravdivá. Nesedí počet slov Pytagorovej vety, ktorá ich má 16, Archimedov zákon má 24 slov a Otčenáš ako v slovenčine, tak aj v latinčine, 50. Tieto nepresnosti by sa snáď ešte dali odpustiť. Čo je však najdôležitejšie, žiadna Vyhláška EÚ o predaji kapusty neexistuje a ani nikdy neexistovala. Cieľom tohto mýtu alebo hoaxu ak chcete, bolo okrem iného prispieť k udalosti, ktorú popisujeme o odstavec nižšie.
Brexit – dôsledok mýtov a neprávd
Čo dokáže šírenie mýtov, hoaxov a prekrútených poloprávd? Vidieť a poučiť sa z toho môžeme v priamom prenose pri sledovaní Spojeného kráľovstva. V roku 2016 si jeho obyvatelia v referende tesnou väčšinou zvolili odchod z Európskej únie, ktorý označujeme pojmom brexit. Prečo by úspešná a prosperujúca krajina, akou je Spojené kráľovstvo, opúšťala nemenej úspešný projekt spoločnej Európy? Pretože slepo verila mýtom.
Počas kampane pred referendom o vystúpení z EÚ bolo Spojené kráľovstvo atakované obrovským množstvom klamstiev, ktoré v spoločnosti podnecovali myšlienku o brexite. Jedným z najvýznamnejších bol hoax o tom, ako Británia posiela do EÚ každý týždeň 350 miliónov libier, ktoré po vystúpení môžu putovať napríklad do zdravotníctva. V skutočnosti putovalo z Británie do EÚ týždenne v priemere 250 miliónov libier, z ktorých sa približne 90 miliónov vracalo v podobe európskych dotácií. Nepravdy šíriace sa cielene k obyvateľom Spojeného kráľovstva prostredníctvom škandálu Cambridge Analytica spôsobili, že sa krajina rozhodla pre vystúpenie z EÚ. Dôsledky tohto chaosu pociťuje Spojené kráľovstvo i Európa dodnes.
Mýtus: EÚ zakazuje obľúbené meme
Len pred niekoľkými týždňami sa naprieč Európou šírila diskusia o reforme autorského práva z dielne Európskej únie. Ako už býva pri takto dôležitých reformách zvykom, nezaobišla sa ani táto bez množstva mýtov a poloprávd. Situácia okolo reformy autorského práva už bola taká vyeskalovaná, že sme si z nej na 1. apríla dovolili vystreliť aj my. Verte alebo nie, v komentároch na sociálnej sieti sa pod článkom vyskytlo množstvo ľudí, ktorí napriek opakovanému upozorňovaniu na 1. apríl správe uverili.
Pred termínom schvaľovania reformy o autorskom práve v Európskom parlamente sa najmä sociálnymi sieťami šírila správa o tom, že táto reforma znamená koniec obľúbených mémov (z angl. meme). Vtipné obrázky so satirickým, kritickým či len plytko zábavným obsahom sú posledné roky doslova hitom internetu. V skutočnosti však boli meme právne chránené autorským zákonom Európskej únie aj pred podpisom reformy, akurát to nikoho nezaujímalo. Keď sa to však hodilo, euroskeptici rýchlo našli objekt, ktorého obmedzenie by sa nepáčilo masám ľudí vo všetkých členských krajinách. K tomu však samozrejme ani po prijatí reformy nepríde a vtipné meme nás budú zabávať dovtedy, kým celkom nevyjdú z módy.
Mýtus: EÚ zruší striedanie času a diktuje, ktorý zostane
Ďalšia pomerne nedávna a v mnohom dodnes aktuálna téma, o ktorej sa prostredníctvom internetu šírilo veľké množstvo poloprávd. Odporcovia a skeptici tvrdili, že sa Európska únia mieša do záležitostí národných štátov, núti ich zrušiť striedanie letného a zimného času a ešte im aj prikáže, ako si po vybranom termíne už naveky hodinky nastaviť. Od základov je to však celkom inak. Všetko bolo na nás, a preto sa nemožno na nič sťažovať.
V lete 2018 sa v online prieskume EÚ mohli občania všetkých členských štátov vyjadriť k otázke zrušenia striedania letného a zimného času. Zúčastnilo sa ho 4,6 milióna ľudí, z ktorých 84% hlasovalo za zrušenie. Zo Slovákov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, za zrušenie hlasovalo 80%. Výsledok bol teda jednoznačný a Európska komisia (EK) vypracovala legislatívny návrh. Kto sa prieskumu nezúčastnil a nevyslovil svoj názor vtedy, keď mal nejakú váhu, radšej nech naveky mlčí.
Legislatívny návrh EK v marci 2019 schválil Európsky parlament. Návrh zákona však dáva jednotlivým členským štátom na výber, či si ponechajú letný alebo zimný čas. Európska únia nikomu nič nenariaďuje, nikomu nič neradí, neprikazuje. Finálne rozhodnutie je na štátoch a politikoch, ktorých si občania jednotlivých krajín zvolili ako svojich politických zástupcov. V konečnom dôsledku tak o zrušení striedania letného a zimného času v žiadnej fáze nerozhodla Európska únia, ale spoločnou dohodou jej obyvatelia.
Mýtus: Tieto voľby nie sú aj tak dôležité
Pri pohľade na účasť Slovákov v predošlých voľbách do Európskeho parlamentu sa zdá, že sa u nás veľkej obľube teší práve tento mýtus. Mýtus o tom, že voľby do Európskeho parlamentu predsa nie sú také dôležité. Skutočne? Slovensko je súčasťou mimoriadne úspešného projektu spoločnej Európy, ktorý ak nič iné, priniesol starému kontinentu také dlhé obdobie mieru, aké nemá v jeho histórii žiadnu obdobu. Okrem toho je Európska únia ako celok globálnym hospodárskym gigantom, ktorý v rebríčku HDP bez zaváhania prevyšuje Spojené štáty americké aj Čínu. Európska únia je symbolom mieru a prosperity, čo dvojnásobne platí pre Slovensko, ktoré prostredníctvom dotácií prijíma viac, ako Európe dáva.
Voľby do Európskeho parlamentu nie sú o nič menej dôležitejšie ako komunálne či parlamentné voľby na území štátu. Volíme si síce zástupcov, ktorí sú fyzicky ďaleko, no na Európskej pôde prijímajú rozhodnutia a predkladajú návrhy, ktoré sú v našom záujme a v záujme celej Európy. Vie to aj Rada mládeže Slovenska, ktorá šíri osvetu najmä u mladých voličov. Tých sa v posledných eurovoľbách u nás zúčastnilo len 6%. Dokázať Európe, že nám na spoločnom osude a budúcnosti záleží, môžeme spoločne ukázať už v sobotu 25. mája.
Tento článok vznikol v spolupráci s Radou mládeže Slovenska.
Nahlásiť chybu v článku