Foto: Archív TASR, Pexels

Vzorec odborníkov na klímu ukazuje, koľko času ľudstvu ostáva na riešenie klimatickej zmeny.

Takmer každej kritickej situácii sa dá predísť, potrebné je ale včas a vhodne zareagovať. Ak zabrzdíme o sekundu neskôr, spôsobíme autonehodu, ak zvolíme nesprávnu obuv, môžeme sa šmyknúť na ľade. Keď Titanic neskoro zbadal ľadovec, narazil naň a klesol na dno Atlantiku. A práve k tragédii slávneho parníku prirovnáva práve prebiehajúcu klimatickú zmenu jeden z najväčších súčasných odborníkov na klímu.

Počas minulého týždňa vyhlásil Európsky parlament stav klimatickej núdze. Od Európskej komisie tak požaduje, aby pri všetkých zákonoch a rozpočtových návrhoch v budúcnosti myslela na budúcnosť našej planéty. Je ale situácia s klimatickým systémom Zeme skutočne kritická? Odpoveď poskytuje vzorec Hansa Schellnhubera, jedného z najuznávanejších súčasných odborníkov na klímu, informuje britský The Guardian.

Schellnhuber, ktorý je riaditeľom Klimatického inštitútu v nemeckom Postupime prirovnáva aktuálnu klimatickú krízu k stroskotaniu Titanicu. Tvrdí, že kapitán stav núdze na palube parníka vyhlasuje v momente, keď si uvedomí, že na vyhnutie sa ľadovcu už jednoducho nemá dosť času.

Titanic, foto: Archív TASR

Ak chceme predísť ničivým dôsledkom klimatickej zmeny, musíme poznať čas, ktorý nám na reakciu ostáva. Práve čas reakcie je totiž to, čo odlišuje klimatickú apokalypsu od zvládnuteľného problému. Namiesto fráz a prázdnych slov však vytvoril matematický vzorec, ktorý slúži na vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Spolu s ďalšími odborníkmi ho uverejnil v príspevku v prestížnom vedeckom časopise Nature.

Stav núdze = R x U = p  x D x t/T

Autori stav núdze definujú ako výsledok súčinu rizika (R)naliehavosti (U). Riziko pritom kalkulujú pomocou pravdepodobnosti (p)škôd, ktoré situácia spôsobí (D). Naliehavosť je definovaná časom, konkrétne podielom času potrebného na reakciu (t) a času, ktorý ostáva, kým skúmaná udalosť prepukne (T). Stav núdze podľa tohto vzorca nastáva vtedy, ak sú riziko i naliehavosť vysoké. Ak je čas potrebný na reakciu dlhší ako zostávajúci čas, nad skúmaným javom strácame kontrolu.

Na základe tohto vzorca vedia vedci vyhodnotiť, aká závažná je situácia s klimatickou zmenou. Ako hovorí Schellnhuber pre The Guardian, na obmedzení globálneho oteplenia pod hranicou 2 °C nám zostáva prinajlepšom 30 rokov. Reakčný čas potrebný na úplnú globálnu dekarbonizáciu je pritom odhadovaný na dve desaťročia.

Podľa matematických výpočtov je teda rozhodnuté. Ak chceme predísť dramatickým dôsledkom klimatickej zmeny, ktoré prináša oteplenie o viac ako 2 °C, musíme urobiť všetky potrebné kroky v najbližšom desaťročí. V roku 2050 musí byť planéta úplne dekarbonizovaná.

Foto: Unsplash

Na základe vzorca zverejneného v príspevku Nature môžu vedci sledovať aj ďalšie javy spojené s klimatickou zmenou. Ako pre The Guardian povedal spoluautor príspevku Will Steffen, na zastavenie topenia grónskeho ľadu ostáva 20, možno 25 rokov, na záchranu koralových útesov neostávajú ani tri desaťročia.

Vedci chceli príspevkom v Nature, kde navrhujú vyslovenie globálnej klimatickej krízy, upozorniť na závažnosť situácie pred Klimatickou konferenciou, ktorá sa od dnes (2. decembra) koná v Madride. Svetoví lídri a odborníci na klímu na nej budú diskutovať o probléme s klimatickou zmenou a jeho možných riešeniach.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )