Pred blížiacou sa klimatickou konferenciou, ktorá sa už o niekoľko dní uskutoční v Madride, bijú vedci na poplach. Článok odborníkov na klímu zverejnený v časopise Nature totiž upozorňuje na to, že sa naša planéta dostala do kritického stavu. Polovica z bodov zlomu klimatického systému, ktoré vedci pred jednou dekádou identifikovali, je v tomto čase už aktívna.
správy od nás budete mať ako prví.
„Rastúca hrozba rýchlych nezvratných zmien znamená, že už nie je zodpovedné čakať. Situácia je naliehavá a potrebujeme núdzovú reakciu,“ píšu vedci v správe, ktorú zverejnila univerzita v anglickom Exeteri. Tím odborníkov vo svojom najnovšom príspevku v Nature upozorňuje na to, že séria zmien vyvolaná globálnym otepľovaním môže vážne ohroziť ľudskú civilizáciu.
Podľa vedcov je v súčasnosti aktívnych už polovica z 18 bodov zlomu klimatického systému Zeme. Ide o hranice, ktorých prekročenie môže viesť k veľkým a nenávratným zmenám v klíme našej planéty s veľkými dôsledkami na miestne ekosystémy. Vedci ich identifikovali pred 10 rokmi ako varovanie sveta pred prebiehajúcou klimatickou zmenou.
Podľa vedcov sú udalosti, ktoré označili ako body zlomu navzájom prepojenejšie ako sa pôvodne predpokladalo. Jednotlivé udalosti tak následne spúšťajú domino efekt, ktorý prispieva k ďalším a ďalším zmenám v klimatickom systéme. „Musíme pripustiť, že sme podcenili riziká spojené s nezvratnými zmenami. Planéta sama zosilňuje globálne otepľovanie,“ tvrdí Johan Rockström riaditeľ klimatického inštitútu v Postupime.
Deväť aktívnych bodov zlomu:
- Strata ľadu v Grónsku
- Strata ľadu v Arktíde
- Topenie permafrostu
- Požiare a množstvo škodcov v tajge
- Spomaľovanie atlantického prúdenia
- Časté obdobia sucha v Amazonskom pralese
- Strata ľadu v oblasti západnej Antarktídy
- Vymieranie koralových útesov
- Strata ľadu v oblasti východnej Antarktídy
Vedci vo svojom príspevku pre Nature navrhujú aj vyhlásenie stavu globálnej núdze. Práve týmto krokom sa podľa ich názoru vytvorí dostatočne silný tlak, aby sa ľudstvo rozhodlo naliehavú situáciu konečne aktívne riešiť. Podľa ich odhadov sa svetu do polovice storočia nepodarí zbaviť využívania fosílnych palív a už v roku 2040 by naša planéta mohla byť o 1,5°C teplejšia ako v predindustriálnom období.
Nahlásiť chybu v článku