Foto: Pixabay

Klinická smrť je pre človeka stále záhadou.

Dá sa povedať, že smrť je pre človeka veľkou neznámou už od momentu, kedy vzniklo ľudstvo samotné. Každý môže mať o nej svoju vlastnú predstavu. Či je to žiarivá nebeská brána, svetlo na konci tunela alebo v desivejšom prípade, pekelné plamene. Jedno je však isté. Aspoň malý náhľad do toho, aká je táto dáma nekompromisná, nám ponúkajú práve prípady takzvanej klinickej smrti. 

Jedným z nich je aj prípad 21-ročného mladíka, ktorý na portáli reddit.com vystupuje pod menom u/luongscrim. Ten pred takmer dvoma rokmi, presnejšie začiatkom júla, prežil klinickú smrť po tom, čo sa jeho srdce náhle zastavilo. V súvislosti s druhým výročím tohto okamihu na spomínanom portáli vytvoril konverzáciu na túto tému.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Bartek Bartos (@bartekbartos),

Nie je prekvapením, že sa objavila otázka, v ktorej sa ľudia pýtali, čo počas daného času prežíval. „Ničota. Nebol tam žiaden Boh či bohovia, duše, mŕtvi blízki, spomienky, myšlienky, dokonca ani len čiernota… bola to čistá ničota. Nemôžem povedať, že som nič neprežil, pretože by to znamenalo, že sa vôbec nič nestalo. V jednom momente som bol pri vedomí a v druhom už nie. V ďalšom okamihu som bol opäť prítomný. Akoby ubehlo niekoľko hodín a ja som si to ani len nevšimol,“ znela odpoveď mladíka.

Ako ďalej vysvetľuje, v danom okamihu bol natoľko neprítomný, že ho prirovnal k scéne, ktorá bola vystrihnutá z filmu. Tá síce bola natočená, ale nakoľko bola vystrihnutá, akoby sa nestala. Zároveň sa smrť odohrala, no akoby vôbec nebola jeho súčasťou. Stala sa akoby „bez neho“.

Aj napriek tomu, že nemal skúsenosť so životom po živote, naďalej verí v niečo viac, čo nasleduje po skončení nášho pôsobenia v tomto svete. Ako sám dodáva: „Verím, že som možno len nebol pripravený niečo také zažiť, či vidieť „druhú stranu“. Alebo ľudský mozog nie je vôbec schopný niečo také spracovať v okamihoch, kedy ešte nedoslúžil. No možno tomu verím len preto, lebo musím a iba tak môžem skutočne žiť ďalej.“

Pohľad tohto mladíka na svet po tom, čo sa zotavil nabral iný smer. Skutočnosť, ktorej bol súčasťou ho priviedla k premýšľaniu nad životom ako takým, láskou, smrťou a hlavne sebou samým. Skutočne pocítil to, čo je v živote naozaj dôležité. To mu pomáha dennodenne vážiť si tieto veci.

„Nie som si úplne istý, či sa bojím smrti alebo predstavy o posmrtnom živote. Myslím len, že si vážim život a ďakujem zaň viac, než kedykoľvek pre tým,“ odovzdáva posolstvo ďalej.

unilad.co.uk
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy