Niektorí veria, že v sekunde, keď človek zomrie, jednoducho prestane existovať. Iní sa nevzdávajú nádeje na posmrtný život, ideálne lepší, ako ten pozemský. Vedci však prichádzajú s novou teóriou, ktorá vás možno prekvapí.
Väzeň vo vlastnom tele
Výskumy tvrdia, že mozog človeka funguje ešte niekoľko sekúnd po tom, čo srdce prestane plniť svoju funkciu, čo znamená, že človek zomieranie vníma a je si vedomý toho, že nastal koniec. Ak je tvrdenie pravdivé, znamená to, že človek sa počas zomierania stáva doslova väzňom vlastného tela. Tieto tvrdenia vznikli na základe skúmania a výpovedí pacientov, ktorí si prešli infarktom, boli vyhlásení za klinicky mŕtvych a následne boli opäť oživení. Keď sa srdce zastavilo, pacient bol v podstate mŕtvy, no mnohí tvrdia, že ich mozog pracoval ďalej a oni si na niekoľko sekúnd veľmi jasne uvedomovali, čo sa okolo nich deje.
Hráči so smrťou
Odvážne tvrdenia výskumníkov však zachádzajú ešte o niečo ďalej. Tvrdia totiž, že pacienti počujú, ako ich lekár vyhlasuje za mŕtvych. Štúdiu pacientov po infarkte sa venoval tím výskumníkov v Amerike aj v Európe a tvrdia, že pacienti sa po zážitku blízkom smrti zmenia. Myslia si, že mnohí sú po takomto zážitku oveľa ochotnejší pomáhať iným.
Na túto tému pred časom vyšiel v roku 2017 film s názvom Hráči so smrťou. V ňom študenti zámerne podstupovali zástavu srdca, aby sa následne mohli prebrať späť k životu a zistiť, či existuje život po smrti. Výskumníci však tvrdia, že po smrti sa človek späť do života nevracia so spomienkami z tunela plného bieleho svetla a s víziami.
Kde sa ukrýva vedomie
Jeden z členov výskumného tímu, doktor Parnia sa pre LiveScience vyjadril, že pacienti si neraz spomínajú na celé konverzácie, ktoré v miestnosti prebehli a presne vedia, čo sa okolo nich dialo. Čas smrti sa totiž určuje ako čas, kedy prestalo biť srdce, avšak nie čas, kedy prestane pracovať vedomie človeka. Vedomie človeka sa totiž ukrýva v kôrovej časti mozgu a je dokázané, že bunky môžu byť aktívne aj niekoľko hodín po tom, čo bol človek vyhlásený za mŕtveho.
Funkcie mozgu
Okrem toho, oživovanie človeka spôsobí, že do mozgu sa dostane približne polovica množstva krvi, ktorú mozog na svoje normálne fungovanie potrebuje. Aj také množstvo však stačí na to, aby znova nabehli niektoré mozgové funkcie. Počas toho, ako oživovanie prebieha, stále dochádza k odumieraniu buniek, avšak proces sa spomaľuje.
Keď sa však oživovanie podarí a človeku sa mozgové funkcie úplne obnovia, vidí svet odrazu inak. Odborníci tvrdia, že ľudia, ktorí prežili zážitok blízky smrti, sú viac altruistickí a viac sa o iných zaujímajú. Život pre nich naberie iný, nový zmysel. Nie je to však také, ako je to vykreslené v hollywoodskych filmoch, realita je o niečo menej romantická.
Cieľom tohto výskumu však nebolo len zistiť, čo sa deje v momente smrti. Hlavným cieľom odborníkov bolo zistiť, ako ovplyvňuje mozog človeka oživovanie. Tieto informácie totiž môžu pomôcť predísť poškodeniu mozgu a zachrániť tak mnoho životov.
dailymail
Nahlásiť chybu v článku