Vedci zopakovali neslávne známy Milgramov experiment, ktorý ukázal aj po 50. rokoch podobné výsledky. Sú ľudia skutočne zlí?

Nanešťastie, výsledky pôvodného experimentu sú platné dodnes, pričom 90 percent účastníkov novej verzie experimentu by bolo stále ochotných uštedriť nevinnej osobe elektrošok len preto, lebo im niekto povedal, aby tak urobili. Takmer pol storočia od uskutočnenia prvej, pôvodnej verzie Milgramovho experimentu, ktorý skúmal poslušnosť k autorite, skupina výskumníkov z Poľska zistila, že aj v súčasnosti je veľká časť účastníkov ochotná pomocou elektrických výbojov ublížiť inej, bezmocnej osobe.

Tento vysoko kontroverzný experiment bol prvýkrát uskutočnený psychológom menom Stanley Milgram na pôde univerzity Yale ešte v roku 1960 a pôvodne išlo o skúmanie správania Nacistických prívržencov. Milgrama zaujímalo, či títo ľudia boli vo svojej podstate zlí, alebo boli len natoľko ovplyvniteľní, že bez váhania plnili príkazy, ktoré dostali od vyššej autority.

Aby túto teóriu otestoval, pozorovateľ, ktorý bol v úlohe autoritatívneho vedca, stál v miestnosti s ochotným uchádzačom, ktorý bol posadený k prístroju s množstvom tlačidiel a s mikrofónom. Následne boli účastníci požiadaní, aby osobe na druhej strane mikrofónu, žiakovi, kládli sériu otázok.

Ak žiak odpovie na ktorúkoľvek z otázok nesprávne, účastník má za úlohu stlačiť prvé tlačidlo, ktoré vyšle do tela žiaka slabý elektrický šok. Žiak sa trhne od bolesti. Takto to pokračuje, účastník kladie otázky žiakovi a s každou ďalšou nesprávnou odpoveďou narastá intenzita elektrického šoku. Účastník však nevie, že žiak v skutočnosti elektrické šoky nedostáva. Išlo o nastrčených hercov, ktorým bolo nariadené, aby na niektoré otázky zámerne odpovedali nesprávne, aby ich účastník musel potrestať elektrošokom so zvyšujúcou sa intenzitou. Aby to celé vyzeralo reálnejšie a presvedčivejšie, občas samotný účastník dostal veľmi slabý elektrický šok.

Zámerom experimentu je zistiť, ako ďaleko sú ľudia ochotní zájsť, kým sa odmietnu ďalej na trestaní žiaka podieľať. Niektorí účastníci pochybujú o tom, čo robia, iní protestujú a odmietajú poslušnosť vedcovi, ktorí ich ako autorita pozoruje a prikazuje im, aby pokračovali v kladení otázok a v trestaní nesprávnych odpovedí.

Zrejme si myslíte, že väčšina účastníkov by odmietla pokračovať pomerne rýchlo. Či už bol experiment vykonaný Milgramom v 1960, alebo zopakovaný v súčasnosti, v oboch prípadoch veľká časť účastníkov pokračovala až do samého konca, kedy by bol šok pre žiaka smrtiaci. Výsledok teda hovorí, že úplne normálni ľudia sú schopní robiť strašné veci len preto, lebo im to osoba v pozícii autority prikázala.

Táto nová štúdia, ktorá sa uskutočnila v roku 2015 v Poľsku, bola publikovaná v časopise Social Psychological an Personality Science a je to prvý prípad Milgramovho výskumu, ktorý bol zopakovaný vo východnej časti Európy. Fakt, že až 90 percent účastníkov bolo ochotných pokračovať do konca výskumu, napriek tomu, že spôsobovali utrpenie nevinnej osobe, je alarmujúci, problémom však je, že experimentu sa zúčastnila len malá vzorka, konkrétne 80 jedincov.

Napriek otázke etickosti tohto výskumu, s autoritárstvom na opätovnom vzostupe je táto téma veľmi aktuálna. Budú obyčajní ľudia konať zlo pod vplyvom nemiestneho vplyvu politikov? Táto nová štúdia tvrdí, že budú. Aj tento výskum však má svoj svetlý bod. Skupina výskumníkov z Poľska zistila, že ak je v úlohe žiaka, ktorý je trestaný žena, počet ľudí, ktorí odmietli v experimente pokračovať sa strojnásobil.

Pozri aj: Krutosť týchto experimentov nepoznala hraníc. Černochov využíval namiesto potkanov na svoje pokusy, a vláda mu za to platila

psych.sk (Petra Sušaninová) iflscience.com