Veľmi často zaznelo, že úlohu v tom zohral fakt, či sú ľudia veriaci alebo nie, a tiež sa im nepáči, o čom to vlastne je. „Lebo aj napriek tomu, že ma ako dieťa pokrstili, nie som veriaca a nikdy som tieto sviatky nemala rada. Nikto ma k viere neskôr neviedol a iný význam v slávení Veľkej noci nevidím. V rodičovskom dome to bolo o jedle, chľaste, povinných návštevách a bitke korbáčom. Už 24 rokov to ide úplne pomimo mňa, keďže som v zahraničí a mám v paži,“ dodala komentujúca.
Pre niektorých nie sú problémom celé sviatky a s nimi spojené určité tradície, ale skôr spomínaná oblievačka a šibačka. Jedna žena to vyriešila po svojom a na Veľkonočný pondelok, keď pred dverami možno očakávať šibačov, si spravila vlastnú tradíciu. So svojou rodinou zvyknú chodievať na nejaký výlet. Podobne to spravila aj ďalšia, ktorá sa so svojimi členmi rodiny spomínanému dňu vyhýba.
„Ako dieťa to pre mňa bol vždy otravný a nepochopiteľný „sviatok“. Ako dospelá som ho totálne vypustila, pretože aj povery okolo zvykov (šibanie) mi prídu úplne padnuté na hlavu. Som racionálny človek a všeobecne mám s poverami problém. Odkedy mám rodinu, pravidelne sa Veľkonočnému pondelku vyhýbame a voľné dni trávime buď na horách alebo pri mori,“ informovala žena o tom, ako u nej vyzerajú sviatky.
Utrpenie vďaka rodičom
Možno zosumarizovať, že veľa ľudí netajilo svoju nenávisť k veľkonočným sviatkom ako aj nepochopenie toho, prečo sa tak zvláštne oslavujú. Neraz si ich museli odtrpieť, keď ešte bývali s rodičmi a tešili sa na to, až sa osamostatnia a budú ich môcť oslavovať po svojom. Alebo skôr neoslavovať. Nie sú úplne proti nim a zvyknú sa im stoly prehýbať pod kopou veľkonočných dobrôt, no očividne by vynechali oblievačku a šibačku. Tie totiž predstavujú hlavný problém.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku