Kolumbijské mestečko sa vzdalo 35-miliardového náleziska zlata, len preto, že im záleží oveľa viac na čistom životnom prostredí

wikimedia.org
V meste Cajamarca chce kolumbijská vláda povoliť ťažbu zlata. Stretli sa však s odporom miestnych obyvateľov.

Malému kolumbijskému mestu záleží oveľa viac na čistom životnom prostredí a dávajú ho do popredia pred ziskom. V meste Cajamarca vznikol veľkolepý projekt. Juhoafrická ťažiarska spoločnosť chce v bezprostrednej blízkosti tohto mesta vybudovať veľkú baňu na zlato, čím by do regiónu prišla práca a peniaze. Obyvatelia mesta však povedali jasné nie. Až 98% ľudí sa v referende vyjadrilo, že baňu nechcú. To ťažiarskej spoločnosti, no aj kolumbijskému ministrovi baníctva a energetiky veľkú radosť neurobilo. 

Juhoafrická spoločnosť AngloGold Ashanti si dala za cieľ vybudovať baňu na zlato s menom La Colos v centrálnej Kolumbii. Táto baňa by mala byť najväčšou baňou na zlato v Južnej Amerike. Kolumbijská vláda projekt podporuje a vraví, že ťažba pomôže zotaviť miestnu, ale aj regionálnu ekonomiku, ktorá nie je v najlepšej kondícii. Ale obyvatelia Cajamarci sú proti. V referende, v 19 tisícovom meste, bolo až 6100 ľudí proti ťažbe a iba 76 obyvateľov sa vyjadrilo, že by ťažbu uvítalo. 

Obyvatelia majú najväčší strach, že ťažba nenávratne poškodí životné prostredie a zdroje pitnej vody. Miestna, 21.-ročná študentka Camila Méndez povedala: „Hlasovala som za budúce generácie, hlasovala som nie. Mám dvoch synovcov. Aj keď tu teraz nežijú, viem že chcem, aby sa sem vracali a tešili sa s krásnej prírody. Ak vyhráme, ukážeme celému svetu, že mesto Cajamarca je schopné poraziť taký obrovský nadnárodný ťažiarsky podnik, akým je AngloGold Ashanti.“

wikimedia.org

Obyvatelia Cajamarca totiž vyhrali bitku, no nevyhrali vojnu. Minister baníctva a energetiky Kolumbie povedal, že spoločnosti bolo vydané povolenie na prieskum a táto licencia ostáva v platnosti. Miestne úrady síce môžu vykonávať kontrolnú a dozornú činnosť a spravovať pôdu, avšak podzemné bohatstvo je vo vlastníctve kolumbijského národa. Ťažiarska spoločnosť ale tiež nemôže ešte ťažiť, potrebuje ďalšie licencie z posudzovania environmentálnych rizík. Ak ich získa, potom sa bude rozhodovať o tom, či majú právo miestne úrady zasahovať proti ťažbe.

Uvidíme, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať a či štát pôjde proti svojim vlastným občanom. Na jednej strane je jasné, že Kolumbii by sa príjmy z ťažby veľmi zišli, na druhej strane ale stojí životné prostredie, ktoré sa z banských činností často zotavuje len veľmi pomaly. Dúfame teda, že v Kolumbii zvíťazí zdravý rozum a vláda dá prednosť čistej prírode pred ziskom.

Pozri aj: 27 fotografií, ktoré ukazujú, že koniec sveta je naozaj blízko

interez.sk (Matej Mensatoris), wsj.combbc.com, inhabitat.com



Share on Facebook460
Zobraziť viac
Komentovať (0)