Katka praxovala v nemocnici v Japonsku: Ľudia sa tu k sebe správajú vždy s úctou, toto ma prekvapilo

Ak sa ľudí opýtate, čo si myslia o nemocniciach, priveľa pozitívneho zrejme počuť nebudete. Katka je Češka, ktorá študuje medicínu v Plzni. Mala však možnosť vyskúšať, ako vyzerá zdravotníctvo v Japonsku. Ako tam funguje poistenie, koľko sa platí za jedlo a čo ju najviac prekvapilo?

Prečo práve Japonsko a ako sa vám tam podarilo dostať?

Môj priateľ je z Japonska a jeho otec tam pracuje ako lekár v nemocnici, tak mi napadlo, či by som si nemohla splniť povinnú ošetrovateľskú prax, ktorú máme na konci druhého ročníka, práve tam. Nebola som si istá, či to vyjde, preto som sa začala vypytovať skoro rok dopredu, aby sme všetko stihli zariadiť včas.

Viem, že kvôli tomu mali v nemocnici aj poradu, kde riešili, či mi tam vôbec umožnia prax robiť, aj preto, že v Japonsku sa študenti do nemocnice dostávajú až ku koncu štúdia a potom už ako lekári. Našťastie, napokon súhlasili. Potom som si už len nechala zo školy pripraviť zoznam činností, ktoré by som tam mala vykonávať a podala som na dekanát žiadosť o umožnenie vykonania praxe v zahraničí.

Čakal vás tam nejaký kultúrny šok? Čo sa vám na japonskej kultúre páči najviac?

V Japonsku som bola druhýkrát. Napriek tomu ma niektoré veci stále neprestávajú udivovať, hlavne to, aké je Japonsko moderné a zároveň zastarané. Napríklad v nemocniciach (a nielen tam) sa stále používa fax a veľa administratívnych záležitostí sa rieši papierovo. Každá sestrička aj ostatní zamestnanci so sebou nosili pečiatky so svojím menom, ktoré používali ako podpis.

Pečiatky sa v Japonsku bežne používajú na mnoho účelov. Napríklad Jitsuin (実印) je oficiálne registrovaná na úradoch a využíva sa pri dôležitých úkonoch (kúpa auta, nehnuteľnosti) alebo Mitome-in (認印) na bežné každodenné použitie, napríklad na balíčky či iné dokumenty. Je to dosť zaujímavý kontrast k tomu, že v iných ohľadoch majú Japonci modernejšie technológie než my.

Milujem japonskú históriu a kultúru. Ešte predtým, než som sa hlásila na medicínu, som skúšala prijímačky na japanológiu. Na japonskej kultúre ma najviac fascinuje, ako dokáže cez rôzne diela (literatúru, anime, hry alebo iné umenie) dokonale zobraziť ľudské pocity a myšlienky. Japonci sú totiž väčšinou uzavretejší a svoje skutočné pocity na verejnosti príliš neukazujú. Odrážajú sa však v ich umení a činoch.

Celkom mi vyhovovalo, že sa tam každý stará o seba. Napríklad na karaoke má každý vlastnú miestnosť, kde ho nikto neruší. Páčia sa mi aj japonské stavby a príroda. Vďaka polohe Japonska môžete vycestovať z Kjúšú na Hokkaidó a zažiť úplne iné podnebie, iné jedlo a trochu odlišnú kultúru. Každá prefektúra má svoje vlastné zaujímavosti a tradičné pokrmy, ktoré inde nekúpite.

Je, naopak, niečo, čo vám príliš nevyhovuje?

Japonci nie sú takí otvorení a niekedy je ťažké zistiť, čo si o vás v skutočnosti myslia. To je jedna z vecí, ktorá mi robí trochu problém. Všetci sa ku mne správali priateľsky a vľúdne, ale nebola som si istá, či je to úprimné. Napríklad, priateľova mama sa ku mne vždy správala veľmi milo, ale boli drobnosti, ktoré jej prekážali. Nikdy mi to však nepovedala priamo, dozvedela som sa o tom až neskôr od priateľa.

Aká je nemocnica, v ktorej prebiehala, resp. prebieha vaša prax? Aký najväčší rozdiel vnímate medzi českým a japonským zdravotníctvom?