Vystupovanie v cirkusoch a divadlách z nej spravilo populárnu, no izolovanú ženu. Jej manažér Theodore Lent si uvedomil, že ju môže speňažiť ešte viac, ak si ju vezme za ženu. Julia súhlasila údajne preto, že v neho skutočne verila. No manželstvo znamenalo iba ďalšie obmedzenia – Lent jej zakazoval vychádzať cez deň von, aby neprišla o hodnotu atrakcie.
V roku 1860 otehotnela a porodila syna, ktorý zdedil jej genetickú mutáciu. Jej dieťa, narodené v marci 1860 po ťažkom pôrode, zdedilo matkine nezvyčajné črty – bolo pokryté vlasmi a malo výraznú čeľusť. Dieťa žilo len 35 hodín, čo Juliu psychicky zlomilo. O niekoľko dní neskôr zomrela na infekciu po pôrode, pričom jej posledné slová údajne boli: „Zomieram šťastná, lebo viem, že som bola milovaná kvôli sebe.“
Po smrti tiež atrakciou
Lent neváhal a speňažil aj smrť. Telá Julie i ich syna predal profesorovi Sokolovovi, ktorý ich zabalzamoval revolučnou metódou, vďaka ktorej vyzerali takmer ako živé. Po spracovaní ich Lent prevzal späť a pokračoval vo vystavovaní. Múmie sa stali súčasťou výstav po celej Európe, kde boli považované za „vedecké kuriozity“. Theodore Lent na Julii zarábal aj po jej smrti, pričom vystavoval manželkino telo celé desaťročia. Keď Lent objavil ďalšiu ženu s hypertrichózou, Máriu Bartelovú, oženil sa s ňou a premenoval ju na „Zenoru Pastranu“, Juliinu fiktívnu sestru, ktorú taktiež vystavoval.
Návrat do rodnej krajiny
Po desaťročiach etických diskusií a tlaku mexických predstaviteľov sa napokon v roku 2013 jej telo vrátilo domov. Julia Pastrana je pochovaná v Sinaloa de Leyva, neďaleko miesta, kde sa narodila. Jej pohreb bol tichý a dôstojný – úplný opak jej života plného zneužívania a ponižovania.
Príbeh Julie Pastrana je tragickým pripomenutím neľudského zaobchádzania s ľuďmi, ktorých spoločnosť označila za „iných“. Napriek všetkým poníženiam bola inteligentnou, talentovanou ženou, ktorá si zaslúžila viac než len život v klietke – či už živá alebo mŕtva. Po jej repatriácii sa Laura Anderson Barbata naďalej angažovala v otázkach etického zaobchádzania s ľudskými pozostatkami a dôstojnosťou ľudí, ktorých história zneužila ako „kuriozity“.
Nahlásiť chybu v článku