Slovenská ekonomika čelí čoraz hlasnejším varovaniam pred scenárom, ktorý ešte donedávna patril skôr do kategórie hypotetických rizík. Analytik INESS Martin Vlachynský upozorňuje, že samotná Národná banka Slovenska vo februári naznačila možnosť vývoja, ktorý by mohol viesť ku „gréckej ceste“.
Ide o prvý prípad, keď verejná inštitúcia otvorene pripúšťa takýto negatívny scenár pre slovenské verejné financie. Pod pojmom „grécka cesta“ sa skrýva kombinácia dlhodobo neudržateľného hospodárenia štátu, rastúceho dlhu a straty dôvery investorov, ktorá naplno prepukla v Grécku po roku 2009.
Čo znamená „grécka cesta“
Na rozdiel od iných kríz v eurozóne, ako bola banková kríza v Írsku či realitná bublina v Španielsku, mali grécke problémy širšie korene. Lacný prístup k financovaniu po prijatí eura viedol k expanzii verejných výdavkov, ktoré zahŕňali veľké infraštruktúrne projekty, rast verejného sektora aj sociálnych transferov. Situáciu zároveň zhoršovalo skresľovanie verejných financií, čo napokon vyústilo do prudkej krízy.
Grécko sa v tom čase ocitlo pred zásadnou voľbou, a to bankrot alebo prijatie záchranného programu zo strany medzinárodných inštitúcií. Politicky priechodnejšia bola podľa analytika druhá možnosť, no ani tá nebola bezbolestná. Investori odpísali viac ako polovicu hodnoty gréckych dlhopisov a krajina musela pristúpiť k drastickému znižovaniu verejných výdavkov.
Škrty zasiahli sociálne dávky, dôchodky aj platy vo verejnom sektore, pričom celkové výdavky štátu klesli približne o štvrtinu.Cena za stabilizáciu bola vysoká. Ekonomika sa prepadla, nezamestnanosť dosiahla takmer 28 percent a životná úroveň obyvateľstva výrazne klesla. Dôsledky sú citeľné dodnes.
Riešenie bude bolieť
Ešte v roku 2024 bol stredný príjem v Grécku nižší než v roku 2010, pričom krajina, ktorá mala kedysi takmer dvojnásobný príjem oproti Slovensku, si dnes drží len mierny náskok. Napriek tomu sa Grécku v posledných rokoch podarilo stabilizovať verejné financie a dosiahnuť rozpočtový prebytok. Tento obrat však bol výsledkom dlhodobých a bolestivých reforiem, ktoré zásadne zmenili fungovanie štátu aj ekonomiky.
Podľa Martina Vlachynského sa Slovensko začína približovať podobnej trajektórii. „Slovensko je na gréckej ceste,“ konštatuje analytik s tým, že problémom je kombinácia rastúcich výdavkov a pretrvávajúcich deficitov, ktoré zostávajú na vysokých úrovniach napriek zvyšovaniu daní. Takýto model je z dlhodobého hľadiska neudržateľný a zvyšuje riziko budúcej fiškálnej krízy.
Ak by sa Slovensko chcelo vyhnúť scenáru podobnému Grécku, nevyhnutné bude podľa neho začať s konsolidáciou verejných financií čo najskôr. To by si vyžadovalo výrazné škrty, najmä v oblasti sociálnych výdavkov a miezd vo verejnom sektore. Konkrétne hovorí o potrebe znížiť sociálne výdavky o miliardy eur a zároveň upraviť výdavky na verejných zamestnancov.
Takéto opatrenia by sa nevyhli dosahom na životnú úroveň obyvateľstva. Pokles príjmov domácností by bol nevyhnutný, no podľa analytika ide o cenu za odstránenie ilúzie blahobytu financovaného dlhom. Rozdiel medzi včasnou konsolidáciou a odkladaním riešenia je pritom zásadný. V prvom prípade môže byť proces postupný a sociálne citlivejší, v druhom hrozí náhla a bolestivá korekcia.
Nahlásiť chybu v článku