Vyplýva to z najnovšej Svetovej správy o šťastí, ktorú v piatok na základe svojho prieskumu zverejnili odborníci z Organizácie Spojených národov, informovala agentúra DPA.
V „rebríčku šťastia“ figuruje 150 krajín. Správa posudzuje šťastie obyvateľov jednotlivých krajín na základe toho, ako sami vnímajú faktory ako hrubý domáci produkt v prepočte na obyvateľa, dĺžka zdravého života a tiež pozorovaná miera korupcie vo vláde a v podnikaní. Všíma si tiež sociálne istoty či mieru slobody, akú cítia občania v životných rozhodnutiach.
V prvej desiatke tohtoročného rebríčka dominujú európske krajiny: okrem Fínska sa tam dostali aj Dánsko, Švajčiarsko, Island, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Luxembursko a Rakúsko. Jediný neeurópsky štát – Nový Zéland – skončil na deviatom mieste.
Nemecko skončilo na 13. mieste, Kanada je 14., Británii pripadlo 17. miesto. Spojené štáty americké sú 19. a o dve priečky nižšie, na 21. mieste, sa ocitlo Francúzsko, nasledované napr. Brazíliou (35.), Japonskom (56.), Ruskom (76.) či Čínou (84.).
Spomedzi svetových veľmocí najhoršie skončila India, ktorej pripadlo nezávideniahodné 139. miesto.
Rebríček určuje aj „najmenej šťastnú krajinu na planéte“
Rebríček tiež umožňuje určiť „najmenej šťastnú krajinu na planéte“: podľa najnovšej správe je ňou Afganistan. Tesne pred nám skončili Zimbabwe, Rwanda, Botswana a Lesotho.
Vedci konštatovali, že opätovné prvenstvo Fínska nie je prekvapením“, pretože že táto krajina sa „vždy umiestňovala na veľmi vysokej priečke v rebríčku vzájomnej dôvery, ktorá aj počas pandémie pomohla ochrániť životy ľudí, ich živobytie a kvalitu života“. Vedci poukázali, že chrániť životy vo Fínsku počas pandémie pomohla aj dôvera vo vládu a jej inštitúcie.
Agentúra DPA poznamenala, že Fínsko bolo v rámci prieskumu jednou z 23 krajín, kde na čele vlády stojí žena.
Údaje pre tohtoročnú Svetovú správu o šťastí boli zhromaždené v posledných troch rokoch. Vedci pri svojej analýze porovnali údaje z roku 2020 s dátami z predchádzajúcich rokov, aby takto identifikovali vplyv pandémie choroby COVID-19.
„Výrazne vyššiu frekvenciu negatívnych emócií“ pritom zistili v asi v tretine krajín. Ale 22 krajín zaznamenalo pozitívny vývoj tohto ukazovateľa a „prekvapivo – v priemere – nedošlo k poklesu subjektívneho hodnotenia kvality vlastného života, uviedol John Helliwell, jeden z spoluautorov štúdie.
„Jedným z možných vysvetlení je, že ľudia považujú chorobu COVID-19 za bežnú a vonkajšiu hrozbu, ktorá poškodzuje každého a ktorá vedie k väčšiemu pocitu solidarity a empatie,“ hodnotí expert.
Celosvetovo pandémia spôsobila v roku 2020 dva milióny úmrtí na covid a takmer štvorpercentný nárast ročného počtu úmrtí.
„Pandémia nám pripomína naše globálne environmentálne hrozby, naliehavú potrebu spolupráce a ťažkosti pri jej dosahovaní v každej krajine a na celom svete,“ uviedol spoluautor Jeffrey D. Sachs z Centra pre trvalo udržateľný rozvoj Kolumbijskej univerzity.
Nahlásiť chybu v článku