Prvé hlasovania v Národnej rade (NR) SR ukazujú, že premiér Robert Fico (Smer-SD) dokázal upratať situáciu potom, ako došlo k oslabeniu dvoch koaličných poslaneckých klubov Hlasu-SD a SNS. Obnovenú väčšinu 79 hlasov v parlamente napriek tomu nemusí mať koalícia k dispozícii vždy. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Podpora podľa neho bude klesať v prípadoch, kedy nebude predložená legislatíva dostatočne vopred predrokovaná všetkými koaličnými partnermi, alebo s ňou nebude súhlasiť niektorý konkrétny poslanec. Nedá sa však vopred vylúčiť ani väčší problém, ak by začala hlasovania systematicky blokovať nejaká nová ad hoc vytvorená skupina koaličných poslancov. „Nemôžeme to vylúčiť, ale ani predpovedať sa to nedá,“ poznamenal Hrabko.
Predsedu parlamentu nemalo Slovensko rok
Dodal, že politika si vyžaduje schopnosť robiť kompromisy a uzatvárať dohody, dosahovať konsenzus. „Všetko je to iba o dohodách a konsenze a aký bude, či ho budú poslanci schopní vzájomne dosahovať, či toho budú schopné vládne strany, to si netrúfam odhadnúť,“ povedal.
Na začiatku aktuálnej parlamentnej schôdze podľa Hrabka ešte politické dohody v koalícii v zásade fungovali, keďže sa podarilo realizovať viacero personálnych volieb, vrátane voľby nového predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD). „Trvalo to takmer rok, čo parlament nemal riadne zvoleného predsedu, bol iba poverený predseda. Samozrejme, to nerobilo Slovensku dobré meno doma ani v zahraničí,“ poznamenal Hrabko.
Prezident aj premiér môžu byť spokojní
Okrúhly stôl, ktorý k téme obrany a bezpečnosti organizoval prezident Peter Pellegrini, priniesol podľa Hrabka politické body najmä jemu samotnému. „Pán prezident môže byť spokojný, pretože žiadna stolička pri jeho okrúhlom stole neostala prázdna. Myslím si, že spokojný môže byť aj pán premiér Fico,“ konštatoval Hrabko.
Zúčastnené strany, vrátane opozičných, sa totiž zhodli na tom, že nepodporia vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu ani ako súčasť mierových síl tzv. koalície ochotných štátov. „Ale pýtam sa, čo získali, čo vyjednali opozičné strany?“ povedal Hrabko. Dodal, že účasťou na okrúhlom stole vlastne potichu súhlasili s rozhodnutím prezidenta pozvať na rokovanie všetky parlamentné strany okrem hnutia Slovensko.
Podľa Hrabka ostatné opozičné strany nemusia súhlasiť s lídrom hnutia Slovensko Igorom Matovičom, mali by však rešpektovať jeho voličov, vďaka ktorým je hnutie druhou najsilnejšou parlamentnou opozičnou stranou. „Po budúcich voľbách budú možno oveľa viac potrebovať Igora Matoviča, ako Petra Pellegriniho,“ poznamenal Hrabko.
Školskí odborári a minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) sa dohodli na zvýšení platov. V stredu (26. 3.) podpísali memorandum o spolupráci a sociálnom zmieri. Od 1. septembra by sa tak platy zamestnancov v školstve mali zvýšiť o sedem percent, v januári 2026 o ďalších sedem percent. „Všetko, čo chcete, si musíte vydobyť. Musíte mať organizáciu, požiadavky a potom donútite vládu k ústupkom. A treba nájsť rozumný kompromis,“ konštatoval Hrabko na margo úspechu odborárov.
Nahlásiť chybu v článku