Foto: Pixabay/geograph.org.uk

PetraSus / / Série
Svet je plný zaujímavostí a vecí, ktoré nám dokážu vyraziť dych.

Až sa niekedy zdá, že informácie, ktoré nám podsúvajú vedci, ani nemôžu byť pravdivé. Prinajmenšom si neraz myslíme, že trochu preháňajú. Nepopierame, občas to tak môže byť, tieto fakty však nie sú nijak skreslené ani prehnané.

1/5 z cicavcov sú netopiere

Organizácia IUCN zorganizovala v roku 2008 niečo ako „zrátanie zvieracích obyvateľov“ tejto planéty. Narátali dohromady 5 488 rôznych druhov cicavcov, z nich až 1 240 druhov tvorili netopiere. To znamená, že netopiere tvoria až 20 percent všetkých  druhov cicavcov žijúcich na Zemi.

wikipedia.org

Čo bolo prvé, Netflix alebo Google?

Jeden z najobľúbenejších portálov vznikol dokonca o rok skôr, 29. augusta v roku 1997, kým Google bol založený 4. septembra 1998. V tých časoch však Netflix fungoval trochu ináč. Ak ste chceli stráviť víkend pozeraním seriálov, museli ste si objednať DVD, ktoré vám prišlo domov poštou. Potom ste DVD museli poslať späť. Netflix, ako ho poznáme dnes, teda s online službami, vznikol až v roku 2007.

V jazere Bajkal sa nachádza 22 % všetkej pitnej vody na svete

Vedeli ste, že až 71 % povrchu Zeme pokrýva voda? Z toho 97 % je slaná voda v moriach, oceánoch a podzemných zdrojoch. Pitnú vodu tvoria len zvyšné 3 %. Z tých 3 % sú zhruba 2 % viazané vo forme ľadu a snehu a 0,5 % je v pôde, či riekach. Z toho malého percenta, ktorú tvorí pitná voda, sa až 22% nachádza v jedinom jazere, a to v Bajkale.

Ako hlboko do Zeme sa môžeme prekopať?

Rádius Zeme je približne 6 500 kilometrov. Kôra je hrubá približne 35 kilometrov a pod ňou sú ďalšie vrstvy a stúpajúca teplota. Prekopať sa teda môžeme do hĺbky 35 kilometrov, čo je len 0,5 percenta z celkového rádiusu. Najhlbšia umelo vytvorená diera je Kolský vrt na Sibíri, ktorý začali vŕtať ešte v roku 1970 a meria 12 262 metrov.

Pažravý piskor

Piskor je druhým najmenším cicavcom na svete, pričom dosahuje priemernú veľkosť 5 centimetrov. Na takého drobného tvora má však nesmierny apetít. Každý jeden deň musí skonzumovať trojnásobok svojej váhy, ináč zomrie. To znamená, že každých 15 až 30 minút sa musí vydať za potravou, a to cez deň aj v noci.  Nikdy preto nespia viac ako niekoľko minút. Živia sa najmä hmyzom a larvami.

wikipedia.org

Peklo na Zemi

Kopperl je malé mestečko v Texase, ktoré 15. júna 1960 zasiahla bizarná búrka. O polnoci pocítili obyvatelia prudký nárast teploty, čo znamená, že teplomery namerali 60°C. To je doteraz najvyššia zaznamenaná teplota na Zemi. Nepomohol tomu ani prudký vietor, ktorý dosahoval rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu. Na búrku nezabudli obyvatelia dodnes a dostala pomenovanie „Satanova búrka“.

Rubikova kocka

Rubikovu kocku vynašiel v roku 1974 maďarský vynálezca Ernő Rubik a mimoriadnej popularite sa teší ešte aj dnes. Viete, koľko možností má klasická kocka s rozmermi 3x3x3? Matematici vyrátali, že ich je (4.3 × 1019)4 = 3.5 × 1078. Vedci odhadujú, že vo vesmíre sa nachádza 1078 až 1082 atómov, čo znamená, že Rubikova kocka má približne toľko možností, koľko je vo vesmíre atómov.

Ako vylepšujeme zbrane

zdroj: wikimedia.org

Od bronzových k nukleárnym zbraniam sa ľudstvo posunulo oveľa rýchlejšie, ako by sa mohlo zdať. Doba bronzová začala približne 3 500 rokov pred Kristom a doba železná približne 1 000 rokov pred Kristom. To znamená, že ľudstvu trvalo 2 500 rokov, kým sa dopracovali od bronzu k železu. Ani v tých časoch však ešte železné zbrane neboli veľmi kvalitné a častejšie boli využívané bronzové. Prvá nukleárna explózia o ktorej sme vám aj priniesli článok sa odohrala 16. júla 1945, teda až 2 500 rokov po skončení doby železnej.

Koľko krajín prekročíte na ceste zo Severnej Kórey do Nórska?

Ak by ste sa na takúto cestu vydali, mali by ste pred sebou 7 513 kilometrov. Možno by ste si mysleli, že by ste pritom museli prekročiť hranice najmenej troch štátov, to však nie je pravda. Stačilo by vám totiž prejsť cez Rusko.

Všetci sme cestovatelia v čase

Videli ste film Návrat do budúcnosti, v ktorom hlavná postava Marty a šialený vedec cestovali v čase? Marty putoval konkrétne do roku 2015, aby vyriešil nejaké rodinné záležitosti. My však už žijeme v roku 2018 a Martyho sme teda v cestovaní v čase prekonali už o celé tri roky.

Foto: Pixabay

 

Čo by videli mimozemšťania?

Ak práve čítate tento článok, svetlo z monitora dorazí k vašim očiam približne za dve nanosekundy. Kým by dorazilo k Slnku, trvalo by to 8 minút. Predstavte si teda, že by pred 65 miliónmi rokov opustil našu planétu svetelný lúč. Teraz by bol od nás vzdialený 65 miliónov svetelných rokov. V tom čase však na našej planéte ešte žili dinosaury, je teda možné, že by taký mimozemšťan stále videl na našej planéte práve tie?

Ak máte viac ako 50 rokov, zažili ste zdvojnásobenie populácie

Ak by ste mali 50 rokov, znamenalo by to, že ste sa narodili v roku 1968. V tom čase žilo na Zemi  3 479 053 821 ľudí. Údaje z roku 2017 hovoria, že v súčasnosti nás je 7 632 819 325 . To znamená, že populácia sa za tak krátky časový úsek zdvojnásobila.

Ktorá z informácií vás prekvapila najviac?

Pozri aj: Zvrátenie starnutia a nový orgán. Toto sú najvýznamnejšie objavy, ktoré sa v roku 2018 zatiaľ vedcom podarili

unbelievable-facts
0
Komentovať (0)