Európa zamrzne, visí nad nami katastrofa: Podľa odborníkov sa blížime k bodu zlomu, hrozí malá doba ľadová

Odborníci opäť varujú pred hrozbami, ktoré so sebou prináša klimatická kríza. Severoatlantický subpolárny vír postupne stráca svoju stabilitu už od roku 1950. Teraz sa ale dostáva ku kritickému bodu zlomu, ktorý môže mať dramatické následky.

Hrozí malá doba ľadová

Ako informuje Mail Online, severoatlantický subpolárny vír presúva teplo z trópov do severných častí Atlantiku, čím pomáha regulovať teploty v Európe a v Severnej Amerike. Avšak spomalenie tohto pohybu by mohlo Európu uvrhnúť do malej doby ľadovej.

K poslednému podobnému obdobiu dramatického ochladenia došlo medzi rokmi 1300 až 1850. Teplota vtedy klesla približne o 2 °C, následkom čoho bola úroda zdecimovaná. Štúdia bola publikovaná prostredníctvom Science Advances a autorka Beatriz Arellano Nava považuje zistenia za mimoriadne znepokojivé. Je podľa nej jasné, že sa blíži pohroma, no zatiaľ nie je možné s istotou určiť, kedy k nej dôjde.

Tento subpolárny vír je jedným z piatich hlavných subtropických vírov na svete, ktoré sú súčasťou rozsiahleho systému zvaného AMOC. Ide o systém oceánskych prúdov, ktoré distribuujú teplo po celom svete, no zároveň dostávajú živiny a oxid uhličitý do hlbších častí oceánu. Vďaka AMOC ostávajú teploty aj v Európe primerané, ani príliš horúce, ani príliš studené.

Systém prekonal už dve epizódy destabilizácie

Žiaľ, následkom klimatických zmien ale môže hroziť, že dôjde ku kolapsu zmieňovaných systémov. To by znamenalo, že veľká časť severnej pologule, vrátane Európy a Severnej Ameriky, by mohla zažiť kruté, mrazivé zimy. Výskumy ukazujú, že severoatlantický subpolárny vír prekonal za posledných 150 rokov dve epizódy destabilizácie. To podľa odborníkov naznačuje, že sa môže blížiť bod zlomu. Prvá destabilizácia nastala na začiatku 20. storočia, zatiaľ čo druhá, silnejšia destabilizácia začala okolo roku 1950 a trvá dodnes.

Ak bod zlomu skutočne nastane, mohlo by to spustiť sériu katastrofických zmien, pričom už nebude cesty späť. Oslabenie víru by znížilo tok tepla smerom na sever, čo by pravdepodobne vyvolalo častejší výskyt extrémnych poveternostných javov, silnejších sezónnych kontrastov v Európe a zmien v globálnych zrážkových vzorcoch.

Topenie ľadovcov v dôsledku zmeny klímy výrazne prispieva k oslabeniu oceánskych prúdov a posúva ich bližšie k bodu zlomu. Rýchle zníženie emisií skleníkových plynov je najlepším spôsobom, ako zabrániť bodom zlomu, vysvetľujú odborníci.

Pozri aj:

Deje sa niečo strašné, státisícom ľudí sa zem prepadáva pod nohami. Následky môžu byť katastrofálne…