Rok 2024 bude podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) zrejme ešte horúcejší než ten predošlý, ktorý bol rekordný v celej histórii merania. Na utorkovej tlačovej konferencii k výročnej správe o stave klímy vo svete to povedal šéf monitorovania podnebia WMO Omar Baddour, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Najhorúcejší rok
WMO uviedla, že vlaňajšie priemerné teploty dva metre nad zemským povrchom boli vyššie o 1,45 stupňa Celzia oproti stavu pred priemyselnou revolúciou. Parížska klimatická konferencia v roku 2015 stanovila, že globálna teplota môže stúpnuť v porovnaní s týmto obdobím o najviac 1,5 stupňa Celzia.
Uplynulý rok bol podľa WMO súčasťou najhorúcejšieho desaťročia v zaznamenaných dejinách a vlny extrémnych teplôt spôsobili rekordný úbytok ľadovcov. Vo Švajčiarsku, kde sídli vedenie WMO, stratili ľadovce za posledné desaťročie až desať percent objemu.
Rýchlo sa topiace ľadovce spôsobujú aj dramatické stúpanie hladiny svetových oceánov. Organizácia upozornila, že za posledných desať rokov sa hladiny oceánov zvýšili viac než dvojnásobne oproti prvému desaťročiu satelitného monitoringu. Častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav v oceánskych oblastiach budú mať podľa WMO výrazný negatívny vplyv aj na morské ekosystémy a koralové útesy.
Zem volá o pomoc
Riaditeľka WMO Celeste Saulová označila situáciu za alarmujúcu aj preto, že rok 2023 bol rekordný vo všetkých sledovaných indikátoroch. Organizácia však zároveň poukázala na nárast výroby energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2023 medziročne o takmer 50 percent.
Na obsah výročnej správy reagoval aj generálny tajomník OSN António Guterres, podľa ktorého je dôkazom o kritickom stave planéty. „Zem volá o pomoc,“ uviedol vo videu a upozornil na zrýchľujúce sa zmeny.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku