Foto: Unsplash

brooklynskyfrajer / / Veda
Odpoveď na otázku či môžete zomrieť kvôli nedostatku spánku je už dnes jasná.

Samozrejme treba veľmi rýchlo zabudnúť na to, čo vás naučili creepy pasty o tajných ruských experimentoch. Na následky spánkovej deprivácie umrieť nemôžete. Svoje vám o tom povie aj Randy Gardner, ktorý je vo svojom veku 68 rokov živý a zdravý. Keď mal 17 rokoch sa však podieľal na experimente, v rámci ktorého prekonal rekord v dobe strávenej bez spánku. Dokázal bdieť po dobu 264 hodín a na jeho šťastie, obišiel bez ujmy na zdraví.

Nielen, že Randy zlomil svetový rekord, ale zároveň dokázal, že môžete fungovať 11 dní bez spánku a stále neriskujete svoj život. Ešte predtým, než sa pustíte do experimentu na vlastnú päsť, čo rozhodne neodporúčame, dbajte na to, že Randy bol celý čas pod profesionálnym dohľadom. Experiment viedol William C. Dement, psychiater zo Standfordovej univerzity, ktorý zároveň pozoroval vlny vysielané Randyho mozgom počas procesu deprivácie.

Unsplash

Po troch dňoch od počiatku experimentu, Randy začal strácať koordináciu a taktiež schopnosť ovládať svoje zmysly. Čo je zaujímavé, aj vrátane čuchu. Po piatom dni mal Randy halucinácie. Dementov výskum preukázal, že Randyho mozog už v tom čase nebol v tak bdelom stave, akoby sa mohlo zdať. Aby sme si však toto mohli objasniť, musíme sa trochu vrátiť v čase. Konkrétne do roku 1898, keď dvaja talianski psychiatri testovali spánkovú depriváciu na psoch.

Tých sa snažili udržať pri vedomí tým, že sa s nimi nepretržite prechádzali. Žiaľ, oba psy na následky únavy umreli. Podobné dôsledky sa v minulosti dostavili aj pri testovaní spánkovej deprivácie na krysách. Človek sa však s týmto problémom nestretol. Ako je to možné? Profesor Dement pri pozorovaní Randyho mozgu prišiel na jednu zásadnú vec. Počas toho, ako halucinoval, javil sa, že je kompletne pri vedomí. Pravda však bola taká, že jeho mozog dokázal niektoré svoje časti vypnúť, zatiaľ čo ostatné fungovali, ako za normálnych okolností.

Unsplash

Evolúcia nás teda zjavne popohnala trochu iným smerom ako potkany a psy, keďže aj vďaka tejto schopnosti sme boli schopní prežiť. Podobne ako vtáky či niektoré druhy morských cicavcov, máme aj my možnosť uviesť náš mozog do spánku počas bdenia. Počas tohto stavu, takzvaného mikrospánku, ktorý sa neraz stane osudným šoférom, sú niektoré časti mozgu vypnuté a ostatné fungujú. Následne sa vystriedajú a človek tak dokáže simultánne bdieť aj oddychovať.

Samozrejme takýto spôsob oddychu nie je zďaleka tak efektívny, ako poriadny spánok. Zo spánkovej deprivácie ako takej, nám smrť nehrozí. Avšak čím menej spánku si doprajete, tým viac sú otupené vaše zmysly, a tak vzniká riziko nehody. Či už v prípade vedenia motorového vozidla, alebo prostej straty rovnováhy. Dostatok spánku by si mali dopriať všetci, no v prvej rade ľudia, ktorí musia pri svojej práci dodržiavať prísnejšie bezpečnostné pravidlá.

Unsplash

Nedostatok spánku tiež môže mať negatívny vplyv na vaše psychické zdravie, preto čím lepšie sa vyspíte, tým šťastnejší život budete viesť. Samozrejme priveľa spánku tiež nie je žiadne terno, preto by vám mohol pomôcť aj náš článok o tom, koľko spánku by ste si mali dopriať. Z dlhodobého hľadiska môže dôjsť k celkovej únave organizmu, zvyšuje sa riziko infarktu, kardiovaskulárnych chorôb, obezity, depresie či úzkostí. Nedostatok spánku, ako taký vás síce nezabije, no jeho následky vám môžu pekne skomplikovať život. A ak máte pocit, že je komplikovaný až dosť, uľahčiť si ho môžete  dostatočne dlhou dobou strávenou v posteli.

Dlhé noci strávené pred Netflixom vám to neskôr môžu nechať pekne „vyžrať“. Preto je naša najlepšia rada veľmi jednoduchá, ak vám to okolnosti dovolia, poriadne sa vyspite.

Pozri aj: Nie je to ani heroín ani marihuana. Tieto návykové drogy nás ničia jednoznačne najviac

sciencealert.com
0
Komentovať (0)