Slovensko nemá problém s počtom samosprávnych krajov, ale s nedokončenou decentralizáciou verejnej správy. Ich počet nie je príčinou vysokých verejných výdavkov, ale skôr zámienkou na obídenie podstaty problému, ktorou je potreba zásadnej, koncepčnej reformy.
Konštatuje to združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) na margo návrhu zníženia počtu krajov z dielne SNS, s ktorým nesúhlasí. Odhadovanú úsporu taktiež nepovažuje za reálnu.
Redukcia krajov by oslabila regióny
„Územná samospráva nie je len mapa na papieri. Je to systém, ktorý má slúžiť ľuďom tam, kde žijú – v krajoch, mestách a obciach. Pre občana by redukcia krajov znamenala, že rozhodovacie centrá by sa ešte viac vzdialili, stratila by sa možnosť rýchlejšie riešiť problémy priamo v kraji a oslabila by sa regionálna identita,“ zdôrazňuje SK8.
Kvalitný systém sa podľa neho nebuduje kreslením nových hraníc, ale odstránením duplicít medzi štátom a samosprávou či posilnením finančnej autonómie regiónov. Rovnako tak zabezpečením, že rozhodnutia robia priamo volení zástupcovia, nie politicky nominovaní prednostovia okresných úradov, pod ktorých má podľa návrhu prejsť časť kompetencií samosprávnych krajov.
Centralizmus je v rozpore so zásadami
Smerovanie k centralizmu nemá podľa združenia opodstatnenie. Pripomína, že posilňovanie moci centra na úkor územia je v rozpore s princípom subsidiarity i Európskou chartou miestnej samosprávy. Odhadované úspory nie sú podľa združenia reálne. Argumentuje aj skúsenosti z iných krajín, kde podobné zmeny priniesli len minimálne reálne úspory, avšak zhoršili dostupnosť služieb a rozbili funkčné regionálne štruktúry.
Úsporu verejných financií síce považuje za dôležitú, ale nie jedinú a hlavnú hodnotu reformy. „Významné úspory by bolo možné dosiahnuť aj zoštíhlením štátneho aparátu – na centrálnej úrovni aj lokálne,“ podotýka SK8. Spomína zrušenie okresných úradov a prerozdelenie ich kompetencií na samosprávne kraje, ktoré patria dlhodobo medzi najefektívnejšie úrovne verejnej správy z pohľadu hospodárenia.
Za znepokojujúce považuje združenie SK8 aj to, ak je takto závažný návrh predstavený bez akejkoľvek diskusie s krajmi, a to aj napriek existencii viacerých poradných orgánov vlády SR. Deklaruje pripravenosť rokovať o zmysluplnej reforme verejnej správy.
Návrh SNS a podpora koaličných strán
SNS navrhla na minulotýždňovej koaličnej rade zníženie počtu samosprávnych krajov z ôsmich na štyri. Model by vychádzal z historického usporiadania Slovenska a vytvoril by štyri regióny, a to Bratislava, Západ, Stred a Východ. Reforma samosprávnych krajov by podľa strany priniesla úsporu viac ako 500 miliónov eur vďaka zníženiu počtu úradov a odstráneniu duplicít.
Premiér Robert Fico vyhlásil, že Smer-SD je pripravený zahlasovať za návrh. Podotkol, že zníženie počtu vyšších územných celkov je jednou z ciest šetrenia zdrojov financií, ktorá by neohrozila fungovanie štátu. Debatovať o návrhu je pripravený podľa predsedu strany Matúša Šutaja Eštoka aj koaličný Hlas-SD.
Únia miest Slovenska návrh odmieta
Zníženie počtu samosprávnych krajov nie je konsolidačným opatrením. Ak chce vládna koalícia konsolidovať, mala by v prvom rade začať v štátnej správe. Odkazuje to Únia miest Slovenska (ÚMS) v súvislosti s návrhom SNS na redukciu počtu samosprávnych krajov. Opätovne apeluje na štát a politické strany, aby pokračovali v procese decentralizácie štátu. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
„ÚMS sa opakovane vyjadrila, že nebude podporovať nesystémové, ad hoc návrhy vládnucich politických strán, ktoré nie sú podložené odbornými analýzami, zvyšujú riziko ďalšej centralizácie a môžu prispieť k snahám o návrat autokracie,“ zdôraznila Piršelová.
Únia zároveň nesúhlasí s tvrdením, že štyri kraje rešpektujú históriu regiónov Slovenska. Podotýka, že sú okrem toho nevhodným riešením pre druhú úroveň územnej samosprávy. Rovnako tak odmieta prezentovanú úsporou verejných financií, ktoré by malo zníženie počtu vyšším územných celkov priniesť.
Potrebu konsolidácie vidí ÚMS v prvom rade v štátnej správe. Ako príklad uvádza redukciu výdavkov ústredných orgánov štátnej správy a ich organizácií, ale v rámci miestnej všeobecnej a špecializovanej štátnej správy. Prezident ÚMS Richard Rybníček pripomenul, že kľúčovou podmienkou reformy verejnej správy je jasná vízia budúcnosti Slovenska.
Potreba konsolidácie v štátnej správe
Z nej vyplynie aj štruktúra verejnej správy s jasnou deľbou právomocí zodpovednej za jej realizáciu. Za dôležitý považuje decentralizovaný spôsob spravovania štátu a presun právomocí a zodpovednosti bližšie k občanom. „Roky vyzývame vládne koalície na diskusiu o zmene spravovania štátu a o pokračovaní reformy verejnej správy. Skutočná reforma sa však nezačne pri nepremyslených pokusoch a vyhláseniach,“ podčiarkol Rybníček.
Mimoparlamentná strana Demokrati odmieta návrh predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka na zredukovanie počtu samosprávnych krajov z ôsmich na štyri a tiež presun časti výkonu správy na okresné úrady. Strana to považuje za pokus o škodlivú recentralizáciu, a to bez preukázaných analýz a reálnych úspor.
Ochotu strán Smer-SD a Hlas-SD podporiť daný návrh len preto, že na jeho presadenie netreba ústavnú väčšinu, považujú Demokrati za dôkaz politického cynizmu, nie odbornej reformy. Podľa názoru tohto politického subjektu nie je potrebné prekresľovať mapy, ale zlepšovať služby pre občanov a posilňovať územnú samosprávu.
Šeliga: Rušenie krajov peniaze neušetrí
„Požadujeme, aby vládne strany zastavili nátlak na samosprávy a aby neprekopávali verejnú správu bez nezávislej analýzy vplyvov, bez jasného finančného a kompetenčného modelu, bez preukázania súladu s princípom subsidiarity a bez diskusie so zástupcami združení samospráv. Samospráva nie je bankomat vlády. Obce, mestá a kraje dlhodobo dokazujú, že hospodária zodpovedne a zvládajú aj krízové situácie – od pandémie, cez ekonomickými otrasmi podmienené výpadky daňových príjmov, až po zvládanie humanitárnych výziev,“ uviedol podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.
Dodal, že ak má štát šetriť, mal by začať od seba. „Rušenie krajov je hlúpym nápadom, ktorý peniaze neušetrí, ale naopak, skomplikuje život občanom,“ myslí si Šeliga. Demokrati sú tiež toho názoru, že vláda prišla s populistickou témou zníženia počtu samosprávnych krajov preto, aby odpútala pozornosť od ekonomických problémov.
Alternatívou je moderná verejná správa
Generálny sekretár Demokratov a expert na regionálny rozvoj Peter Markovič sa vyjadril, že bez riadnej predloženej analýzy a odbornej diskusie s reprezentantmi samospráv využijú všetky parlamentné a ústavné nástroje na zablokovanie tohto návrhu. Mimoparlamentná strana sa podľa neho nebude podieľať na krokoch, ktoré vracajú Slovensko späť do centralistického modelu, oslabujú regionálny rozvoj a odoberajú kompetencie tým, ktorí sú občanom najbližšie.
Ako alternatívu Demokrati vnímajú moderná verejná správa, založená na princípe malej a výkonnej vlády a dôslednej decentralizácie. Taktiež chcú v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy presadiť, aby sa kompetencie vykonávali na najnižšej možnej efektívnej úrovni.
„To znamená posilniť samosprávne kraje kompetenčne aj finančne, stabilizovať ich príjmy a zveriť im jasne zadefinované úlohy so zodpovedajúcim krytím. Na miestnej úrovni podporia dobrovoľné spájanie obcí, zdieľanie odborných kapacít a digitalizáciu back-office, aby sa kvalita služieb zvýšila bez politických zásahov do samosprávnej mapy,“ uvádza politický subjekt s tým, že presadiť chcú aj ústavnú ochranu samosprávy tak, aby do nej nebolo možné zasahovať obyčajnou väčšinou podľa momentálnej politickej vôle.
Markovič: Slovensko potrebuje decentralizáciu
Vláda a centrálne úrady majú podľa Demokratov robiť len to, čo nie je efektívne zabezpečovať na nižšej úrovni, teda bezpečnosť, obranu, zahraničnú politiku, budovanie strategickej infraštruktúry či nastavovanie celoštátnych štandardov sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej politiky.
„Je evidentné, že vláda dlhodobo nezvláda viaceré vlastné kompetencie a miesto riešenia strategických úloh sa zaoberá a mikromanažmentom detailov v množstve oblastí verejnej správy. Slovensko namiesto recentralizácie potrebuje presne opačný proces – odovzdanie vykonávania množstva konkrétnych úloh bližšie k občanom, osvedčeným samosprávnym krajom, mestám a obciam.“ dodáva Markovič.
„Stojíme na strane krajov, miest a obcí, ktoré denne dokazujú, že vedia spravovať verejné zdroje a slúžiť obyvateľom lepšie než centrálna vláda. Preto odmietame politické experimenty v podobe šibrinkovania s číslami a prekresľovaním mapy a trváme na hlbokej systémovej, zodpovednej reforme verejnej správy, ktorá posilní kompetencie a financovanie samospráv a zlepší služby pre ľudí,“ uzavrel Markovič.
Najväčšou výzvou je prebujnená štátna správa
Najväčšou výzvou je skôr prebujnená štátna správa a nie fungujúce samosprávne kraje, ktoré viackrát v poslednej dobe preukázali pripravenosť a flexibilitu, na rozdiel od „ťažkopádneho“ štátu. Konštatuje to opozičné KDH vo svojom stanovisku, ktoré TASR poskytol komunikačný odbor KDH. Hnutie tak reaguje na návrh SNS o znížení počtu samosprávnych krajov.
Hnutie dlhodobo hovorí o reforme verejnej správy, ktorá má ísť ruka v ruke s decentralizáciou moci. Volá preto po dokončení decentralizácie a presunutí kompetencie spolu s financiami na samosprávy. „Vidíme, že štát nevládze a treba mu pomôcť práve v tom, aby riešil iba tie základné funkcionality, ako sú obrana, národné záujmy, zahraničie, bezpečnosť a podobne. Ale nech sa nesnaží likvidovať to, čo funguje,“ zdôrazňuje KDH.
Hnutie opätovne podotýka, že vláda prichádza s dôležitými témami fungovania štátu bez akejkoľvek odbornej diskusie a bez toho, aby vnímala jej komplexnosť. Opakovane ju preto vyzýva, aby v dôležitých otázkach týkajúcich sa krajiny zvolávala okrúhle stoly naprieč politickým spektrom. „Namiesto toho prichádza s dymovými clonami a nekoncepčnými návrhmi,“ upozorňuje KDH, ktoré si myslí, že že nie je v schopnostiach vlády priniesť solídne a odborné riešenie ani v tejto téme.
Nahlásiť chybu v článku