Je najdlhším morským mostom sveta. Vedie ponad Juhočínske more, v oblasti delty Perlovej rieky a prepája Hongkong spoločne s Macaom, oblasťou pod čínskou správou, avšak s vysokým stupňom autonómie. Megaprojekt je jedinečnou ukážkou dokonalosti čínskeho staviteľstva. 54 km dlhý most na území, ktoré pravidelne zasahujú silné tajfúny a kde sa more stretáva s mohutnou riekou, je však aj jedným z najkontroverznejších projektov Číny za posledné roky. Tento unikátny most, je totiž pomerne zbytočný.
Prvé umelé ostrovy nesúce dnes mohutné piliere mostu, vznikali v tejto časti Juhočínskeho mora už od roku 2009. Slávnostné otvorenie megaprojektu, na ktorom sa má zúčastniť aj prezident Si Ťin-pching, prebehlo práve dnes, 23. októbra 2018. Most spájajúci Hongkong s Macaom je súčasťou tzv. Greater Bay Area plan, programu prepojiť Hongkong, Macao a 11 veľkých čínskych miest do jedného obrovského regiónu so 67 miliónmi obyvateľmi. Oblasť delty Perlovej rieky by sa tak mala stať technologickým srdcom krajiny, akousi čínskou verziou amerického Silicon Valley.
Na prvý pohľad vyzerá projekt mostu ponad Juhočínske more výborne. Mnohí kritici ho však považujú za nástroj, ktorým sa Čína snaží získať kontrolu nad územiami s vysokou mierou autonómie. Negatívne sa na projekt pozerajú najmä obyvatelia Hongkongu, ktorého obyvatelia sa na financovaní projektu museli podieľať najväčšou mierou. Pre obyčajného človeka je ale jazda novým mostom hotovým utrpením. Získanie povolenia pre verejnú dopravu totiž znamená vybavenie niekoľkých formulárov a trvať to môže až dva týždne. Každý deň ho pritom získa len 150 vodičov – fyzických osôb. Slúžiť bude totiž výlučne obchodu.
Existujú však aj ďalšie dôvody, prečo je nový most spájajúci Hongkong s Macaom pomerne zbytočný. 30 km severnejšie od tunajšieho zálivu, totiž ponad Perlovú rieku stavia čínska vláda ďalší. Na pomerne malom území sa tak bude zisk z tranzitu deliť. Megaprojekt za 20 miliárd si podľa kritikov na seba nikdy nezarobí. So životnosťou 80 rokov a deľbou zisku s mostom o 30 km severnejšie, vďaka ktorému stratí podľa odhadov až 25% príjmov, je tak neekonomickým megalomanským dielom. S výstavbou najdlhšieho morského mosta planéty v neposlednom rade nesúhlasili ani ochrancovia prírody. Most podľa nich negatívne ovplyvní miestnu populáciu už beztak ohrozeného druhu delfína indočínskeho (Chinese white dolphin).
Most z Hongkongu do Macao má teda dve tváre. Z jednej strany ide o impozantné technické dielo prekonávajúce takmer 55 km ponad, ale i popod morskú hladinu. Na strane druhej je však politickým nástrojom upevnenia moci v autonómnych oblastiach a neekonomickým infraštruktúrnym projektom.
TheGuardian, Martin Šebeňa (sme.sk)
Nahlásiť chybu v článku