Cibetkovú kávu by som nikdy nepil, tvrdí odborník: Ide o šikovný trik, ktorý jej dáva vyššiu cenu, navyše je to neetické

Údajne ide o zážitok chutí pre skutočných „fajnšmekrov“. No keď sa pozriete bližšie, zistíte, že za jej pozlátkou sa skrýva kontroverzia, etické otázniky a možno aj poriadne klamstvo. Zisťovali sme, čo si o jednej z najdrahších káv sveta myslí odborník.

Cibetková káva, známa aj pod názvom Kopi Luwak, je už roky opradená aurou luxusu, exkluzivity a nevšedného príbehu. Pre mnohých predstavuje vrchol gurmánskeho zážitku, pre iných však len bizarnú kuriozitu, alebo rovno neetický produkt.

Jedným z tých, ktorí sa k cibetkovej káve stavajú veľmi rezervovane, je aj slovenský odborník na kávu Ladislav Király, ktorý nám prezradil svoj názor na tento druh kávy.

Cibetková káva je marketing „čudných“ pražiarní

„Cibetková káva je vo svojej podstate káva, ktorá pred upražením prešla tráviacim traktom zvieratka zvaného cibetka. Podľa teórie by vďaka tomu mala mať jemnejšiu chuť, nižšiu aciditu, bohatšie a hladšie telo, ale potvrdiť to neviem, lebo som ju ešte nepil. A ani nemienim,“ prezradil pre interez Ladislav Király.

Podľa kávového experta ide najmä o „marketingový produkt čudných pražiarní“, ktorý nemá nič spoločné s poctivou výberovou kávou.

Príbeh cibetkovej kávy je však veľmi zaujímavý. Táto káva pochádza z Indonézie, kde počas holandskej koloniálnej éry miestni obyvatelia nemohli konzumovať vlastnú kávu. Preto keď si všimli, že cibetky požierajú kávovníkové čerešne, no zrná nestrávia, začali zbierať ich trus a pražiť nájdené zrná. Tento príbeh má síce svoju „romantiku“, ale podľa odborníka je jeho pravdivosť otázna: „Za pravosť tejto legendy sa nezaručím,“ dodal so smiechom.

Pre túto kávu trpia zvieratá, dokonca môže ísť o podvod

Problém cibetkovej kávy má však aj veľmi reálnu etickú rovinu. Cibetka je všežravec, ktorý sa živí rôznorodou stravou, od ovocia až po hmyz či malé živočíchy. Kávovníkové čerešne tvoria len malú časť jedálnička tohto zvieratka, a preto by prirodzené zbieranie zŕn z trusu bolo veľmi neefektívne. To by znamenalo, že pravá cibetková káva by mala byť mimoriadne drahá a vzácna.

Realita je však iná, kvôli dopytu vznikli farmy, kde sú cibetky držané v zajatí a nútene kŕmené kávovníkovými čerešňami. „Bolo zdokumentované veľké množstvo prípadov, keď sú cibetky zatvorené v klietkach a nasilu kŕmené kávovníkovými čerešňami, čím sa zvýšila produkcia,“ vysvetlil odborník. Zároveň dodal, že takýto koncept je nielenže neetický, ale aj popiera pôvodný koncept tejto kávy.

Okrem etických otázok a pochybných praktík pri výrobe existuje ešte jeden nemenej závažný problém — možnosť falšovania. Ako upozornil odborník, na trhu sa môžu objavovať aj falošné cibetkové zrná. „Keď niekto do Európy pošle falošné zrná, ako mu to dokážeme?“ 

Práve vďaka vysokej cene sa z cibetkovej kávy stáva lákavý cieľ pre podvodníkov, ktorí bežné kávové zrná vydávajú za tie „exotické“. Spotrebiteľ tak môže zaplatiť nemalé peniaze za produkt, ktorý s originálnou cibetkovou kávou nemá nič spoločné. „Ale nerád by som tu nejako ďalej špekuloval, nech si každý utvorí názor sám,“ dodal Király.

Okrem toho má výhrady aj k pražiarňam, ktoré cibetkovú kávu predávajú. Vraj často ide o firmy, ktoré kvalitu výberovej kávy obchádzajú oblúkom. „Našiel som ju v e-shopoch pražiarní, ktoré by som označil skôr za spaľovne. Keby bola cibetková káva akokoľvek zázračná a úžasná, keď ju niekto prepraží, už by sme ju od bežnej komoditnej kávy aj tak neodlíšili.“

Ladislav Király tak k cibetkovej káve vyjadril jasné stanovisko: „Z úcty k týmto zvieratám by som si cibetkovú kávu nikdy nekúpil a vôbec ju nehodlám ochutnávať. Výberová káva je o niečom úplne inom.“ Podľa neho ide len o šikovný marketingový trik, ktorý dal kávovému zrnu „príbeh“ a tým aj vyššiu cenu.

Pozri aj:

Slovenský odborník nám prezradil, akú najodpornejšiu kávu pil: Toto si nikdy nekupujte