Na juh mnohí cestujú za morom, no nie každá dovolenka v Chorvátsku sa musí skončiť ležaním na pláži. V Slavónsku, v menej známom regióne ďaleko od pobrežia, spustili projekt, ktorý chce turistov prilákať pokojom, vínom a výhľadmi z vlaku, ktorý sa rozhodne nikam neponáhľa.
Ako informuje portál Croatia Week, práve tam sa miestne úrady rozhodli premeniť slabinu na výhodu. Kým doteraz bola pomalá železničná doprava vnímaná ako prekážka rozvoja, dnes má byť základom novej turistickej identity regiónu.
Vznikla tak netradičná linka, ktorá spája mesto Osijek s obcou Erdut. Vlak ide rýchlosťou približne dvadsať kilometrov za hodinu a počas jazdy ponúka ochutnávky vín, miestnych špecialít a výhľady na krajinu, ktorá si zatiaľ na masový turizmus len zvyká.
Vlak ako vináreň na koľajniciach
Paul Bradbury, britský autor a cestovateľ, ktorý v Chorvátsku dlhodobo pôsobí, absolvoval túto jazdu ako jeden z prvých a označil ju za pravdepodobne najpomalšiu železničnú trať v Európe. Miestni na jeho pozitívnu reakciu rýchlo nadviazali. Z bežnej linky vytvorili zážitkový produkt, ktorý spája nostalgickú jazdu s prezentáciou lokálnej kultúry.
Did you know that one of the slowest trains in Europe operates on the Osijek–Erdut line in Croatia? Yesterday, that very train took on a new identity – as the Slow Wine Train… https://t.co/hNG6EfElQO
— Croatia Week (@CroatiaWeek) May 21, 2025
Na slávnostnú premiéru pozvali odborníkov na víno, influencerov aj novinárov. Cestujúci počas jazdy ochutnávajú vína priamo vo vlaku a po príchode do cieľa ich čakajú ďalšie zastávky v miestnych vinárstvach, na farmách a v malých rodinných podnikoch.
Letná linka, ktorá sa nikam neponáhľa
Ako uviedol someliér Boris Očič, celá cesta mu pripomenula detstvo a považuje ju za výnimočný spôsob, ako spomaliť a skutočne si vychutnať chvíľu. Pomalý pohyb, pokojná atmosféra a skvelé víno vraj vytvárajú kombináciu, ktorá zanecháva silný dojem. Linka má jazdiť pravidelne počas letnej sezóny.
Miestni veria, že by mohla pomôcť naštartovať cestovný ruch vo vnútrozemí, ktoré napriek svojej kráse doteraz zostávalo turistami takmer nepovšimnuté. Projekt tak ukazuje, že aj pomalá jazda môže byť zážitkom a že krajinu netreba objavovať len rýchlo a hlučne, ale pokojne a so zmyslami naplno otvorenými.
A možno by sme sa mohli inšpirovať aj doma. Pomalé vlaky predsa máme aj na Slovensku. Rozdiel je len v tom, že keď niekde medzi Zvolenom a Fiľakovom stojíme uprostred poľa bez vysvetlenia, nikto nám k tomu nenaleje víno. S pohárom v ruke by to možno celé zrazu pôsobilo ako cielený koncept, nie ako chyba v grafikone. A ľudia, ktorí cestujú za prácou či školou, by mali aj tak, koniec koncov, stále smolu.
Nahlásiť chybu v článku