worldvision.org

/ 0 / Matej Mensatoris
Najzaujímavejšie informácie zo sveta zvierat, z najrôznejších krajín, prírody, vesmíru. Veci, ktoré ste nevedeli o zdraví, jedle, správaní a o mnohých ďalších témach. To všetko sa vám v našich faktoch pokúšame priniesť každý deň. O čom to bude dnes?

Či už sledujete najnovšie módne trendy a nevyjdete z domu bez toho, aby ste neboli perfektne zladení, alebo naopak, schytíte prvú vec, čo vám visí v skrini, aj tak sme všetci do veľkej miery závislí na odevnom priemysle. Móda a odevy sú obrovský priemysel, ktorý sa dotýka každého človeka. No s rastúcim dopytom po lacnom oblečení vyvstávajú aj mnohé problémy, o ktorých sa až tak často nehovorí. Čo všetko sa skrýva za pekným tričkom, ktoré ste si možno pred pár dňami kúpili a stálo vás možno dve či tri eurá?  

Katastrofálne pracovné podmienky

rijans/wikimedia.org

V roku 2012 odevnú továreň v Bangladéši postihol požiar. V budove sa nenachádzali hlásiče požiaru ani dymové detektory. V plameňoch budovy uhorelo až 112 krajčírok. Krátko po tom, zahynulo až 1100 pracovníkov v odevnej továrni, ktorá sa kvôli požiaru zrútila. Opäť platí, že neboli dodržané bezpečnostné štandardy a budova, v ktorej továreň sídlila, bola staticky významne narušená.

Rozpadávajúce sa oblečenie

alicdn.com

Obchody s lacným oblečením nemajú v záujme vyrábať odevy „na celý život“. Siete odevných obchodov každý mesiac vytvárajú novú kolekciu, v ktorých často používajú lacné tkaniny a či druho alebo treťotriedne nite. Taký nekvalitný materiál sa začne ale rýchlo rozpadať a ničiť. Tým sa len podporuje spotreba a kolobeh odevov vo svete.

Umelá pravá kožušina

flickr.com

S uvedomovaním si, že produkcia kožušín sa často spája s týraním či krutým zaobchádzaním so zvieratami, narastá dopyt práve po imitáciách kožušín ich umelých alternatívach. To ale môže byť niekedy pre producentov problém a to najmä vtedy, ak keď tlačia na cenu. Preto sa objavujú prípady, že na výrobu „umelých“ kožušín sa používajú pravé kožušiny menej hodnotných zvierat, ako je napríklad králik či mýval (psík medvedíkovitý).

Toxické farby

Pixabay

Viaceré štúdie ukázali, že v pestrofarebnom odevoch či módnych doplnkoch sa často nachádza škodlivé olovo. Olovo je ťažký kov, toxický pre organizmus, ktorý sa v tele postupne ukladá a môže spôsobiť mnohé zdravotné problémy či už v orgánoch alebo v nervovom systéme. V nebezpečí sú tí, ktorí takéto oblečenie často nosia a to už nehovoríme ani o pracovníkoch, ktorí takéto oblečenie farbia a prichádzajú denne do kontaktu s veľkým množstvom nebezpečných a toxických farieb.

Detská práca

worldvision.org

Podľa odhadov UNICEFu v súčasnosti po celom svete pracuje v odevnom priemysle až 170 miliónov detí. Napríklad v Kambodži je legálne pracovať už od 15 rokov, no mnohé odevné spoločnosti zamestnajú aj 12 ročné deti. Tieto deti kvôli extrémnej chudobe často nemajú na výber, odídu zo školy a stanú sa súčasťou systému, z ktorého sa ťažko odchádza. Bez ohľadu na vek pracovníka, mzda býva často iba 50 centov na deň.

Nebezpečné vlákna

wikimedia.org

Pri práci s bavlnou vzniká jemný prach, ktorý sa vznáša vo vzduchu. V rozvojových krajinách, kde nie sú rozvinuté štandardy bezpečnosti pri práci, zamestnanci nenosia ochranné pomôcky a to najmä masky. Tak sa im ale do pľúc dostáva jemný bavlnený prach, ktorý môže obsahovať baktérie, pesticídy, plesne a ďalšie látky, ktoré vyvolávajú problémy s dýchaním.

Pracuj rýchlejšie, inak máš padáka

Pixabay

Tam, kde neexistujú žiadne ochranné pomôcky pri práci, nemôžeme očakávať ani to, že budú dodržané pracovné podmienky, na aké sme zvyknutí v rozvinutých krajinách. V odevnom priemysle často pracujú ženy, od ktorých sa požaduje stále vyšší a vyšší výkon. Známy je prípad, keď sa žene pustila krv z nosa, čo znamenalo, že nemohla pracovať, kým krvácanie neprestane. Jej manažér ju ale za to vyhodil, lebo narušila chod a rýchlosť výroby.

Takisto tehotenstvo býva problémom a tehotné ženy sú často degradované na nižšie a menej ohodnotené platové pozície. To ženy tlačí ostávať v práci dlhšie, aby dokázali zarobiť viac peňazí.

Politické pozadie

Pixabay

Iba Kambodža vyváža do sveta odevné výrobky v hodnote niekoľkých miliárd eur ročne. Pokusy o zlepšenie situácie v odevnom priemysle často končia neúspechom. Krajiny nechcú nakupovať odevy drahšie a pokusy pracovníkov a odborov navýšiť mzdy v tomto sektore sú potláčané. Nie je ničím nezvyklým, keď dokonca tí, ktorí aktívne vystupujú za zlepšenie podmienok, sú prenasledovaní a dochádza k ich „náhodnému“ zraneniu či dokonca aj k úmrtiam.

Množstvo odpadu

Pixabay

Iba USA ročne vyprodukuje až 11 miliónov ton odevného odpadu. Až 85 % oblečenia, ktoré už nespĺňa požiadavky zákazníka, končí v odpadkovom koši. Mnohí ľudia nechcú „low-cost“ oblečenia darovať na charitu, alebo dať do second-handu, a tak končí na skládke. Objem textilného odpadu od roku 1999 do roku 2009 vzrástol v USA až o 40 %.

Obchodovanie  s ľuďmi

theatlantic,com

Tisíce a žiaľ možno až milióny ľudí v odevnom priemysle sú obeťou obchodovania s ľuďmi. Scenár je zvyčajne veľmi podobný. Sprostredkovatelia práce – podvodníci, nalákajú ľudí pracovať, s vidinou veľkého príjmu. Keď prídu do krajiny a na miesto, kde majú pracovať, sú im zhabané doklady a je im vysvetlené, že majú zaplatiť poplatok za sprostredkovanie práce, ktorý sa často pohybuje v tisícoch dolárov. Tie títo ľudia samozrejme nemajú a sú tak prinútení vykonávať otrockú prácu za minimálnu mzdu. Z toho samozrejme profitujú obchodníci s ľuďmi za ktorými v drvivej väčšine stojí organizovaný zločin.

Pozri aj: 20+ reálnych fotografií internátov z Moskvy, ktoré vám ukážu, že tie slovenské na tom nie sú až tak zle

interez.sk (mmm), listverse.com




Komentovať (0)