Slovenská ekonomika rastie pomalšie, než vláda očakávala. Vládny kabinet preto tento týždeň schválil balík 38 takzvaných prorastových opatrení, ktorými chce podporiť podnikateľské prostredie, znížiť administratívnu záťaž, pomôcť priemyslu s vysokými cenami energií a riešiť nedostatok pracovnej sily.
Medzi návrhmi sa objavili aj menej tradičné opatrenia, napríklad zrušenie povinnosti umiestňovať v prevádzkach oznam upozorňujúci zákazníkov, že predávajúci musí evidovať tržbu v pokladnici a odovzdať pokladničný doklad. Tento oznam vo formáte A4 vyvolal po svojom zavedení vlnu kritiky medzi podnikateľmi a stal sa predmetom diskusií aj na sociálnych sieťach. Viaceré prevádzky naň dokonca reagovali po svojom a prostredníctvom zvyšného miesta na papieri dávali odkazy vláde
Balík však obsahuje aj návrhy týkajúce sa cien energií, podpory investícií, jednoduchšieho zamestnávania zahraničných pracovníkov, podpory výskumu a inovácií či viacerých opatrení zameraných na znižovanie byrokracie.
Vláda pritom sama priznala, že rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2025 prepadol pod jedno percento a medzi hlavné problémy zaradila drahé energie, napätie vo svetovej ekonomike, obchodné konflikty aj dôsledky konsolidácie verejných financií. V schválenom materiáli upozorňuje, že slovenské firmy čelia rastúcim nákladom a čoraz silnejšej konkurencii zo zahraničia. Vláda preto tvrdí, že je potrebné vytvoriť lepšie podmienky pre podnikanie a odstrániť časť prekážok, ktoré podľa neho brzdia hospodársky rast.
Jednou z najvýznamnejších oblastí, na ktoré sa balík zameriava, sú ceny energií. Vláda upozorňuje, že slovenský priemysel čelí rastúcim nákladom na elektrinu, čo znižuje jeho konkurencieschopnosť v porovnaní s firmami v zahraničí. Aj preto chce analyzovať možnosti zníženia niektorých poplatkov a preveriť ďalšie nástroje, ktoré by mohli podnikom pomôcť zvládať vysoké energetické náklady.
Viaceré opatrenia smerujú aj do oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Kabinet plánuje podporiť vznik nových fondov a grantových schém určených pre firmy aj regióny. Podľa vlády by práve vyššie investície do inovácií mohli pomôcť zvyšovať produktivitu, vytvárať pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a podporiť dlhodobý rast ekonomiky.
Pozornosť venuje vláda aj trhu práce. Firmy už dlhodobo upozorňujú na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v mnohých profesiách. Súčasťou balíka sú preto návrhy na jednoduchšie uznávanie zahraničného vzdelania a kvalifikácií či ďalšie opatrenia, ktoré majú uľahčiť zamestnávanie pracovníkov zo zahraničia.
Menej byrokracie
Balík zároveň obsahuje viacero zmien zameraných na znižovanie administratívnej záťaže. Vláda navrhuje úpravy v oblasti odpadového hospodárstva, v elektronickej fakturácii, v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci či v niektorých registračných a oznamovacích povinnostiach. Cieľom je, aby podnikatelia trávili menej času administratívou a viac sa mohli venovať samotnému podnikaniu.
Nie všetci však očakávajú, že schválené opatrenia prinesú výrazné zrýchlenie ekonomického rastu. Viacerí zástupcovia podnikateľského sektora upozorňujú, že mnohé problémy slovenskej ekonomiky sú dlhodobé a ich riešenie si môže vyžadovať rozsiahlejšie reformy. Otázkou preto zostáva, či bude aktuálny balík postačovať na zlepšenie podnikateľského prostredia a posilnenie konkurencieschopnosti krajiny.
Na to, ako sa na schválené opatrenia pozerá odborná verejnosť, sme sa opýtali analytika Tatra banky Adama Babinca. Zhodnotil ich možné prínosy, upozornil na ich slabšie stránky a vysvetlil, ktoré kroky by podľa neho mohli pomôcť slovenskej ekonomike výraznejšie.
Vláda tento týždeň schválila balík prorastových opatrení. Tie kritizovali napríklad aj zamestnávatelia, premiér Fico dnes povedal, že sú bez dosahu na rozpočet a ostatné s vplyvom na rozpočet schvália s rozpočtom v septembri. Ako sa na schválený prorastový balík pozeráte vy?
„Schválený balík nepovažujeme za významne prorastový. Je pozitívne, že vláda sa venuje znižovaniu administratívnej záťaže, energetickým nákladom, trhu práce a podnikateľskému prostrediu. Zároveň však platí, že ak má byť balík bez výrazného dosahu na verejné financie, jeho schopnosť reálne zrýchliť ekonomický rast bude prirodzene obmedzená. Aj samotné medializované vyjadrenia vlády naznačujú, že prípadné zásadnejšie opatrenia s rozpočtovým dosahom sa budú riešiť až neskôr.“
Je niečo, čo by ste vyzdvihli, že je dobre spravené?
„Pozitívne hodnotíme najmä opatrenia, ktoré môžu znížiť zbytočnú byrokraciu a uľahčiť fungovanie firiem, napríklad zjednodušenia v oblasti BOZP, odpadovej agende, elektronickej fakturácii či niektorých registračných a oznamovacích povinnostiach. Pozitívne sú aj opatrenia zamerané na dostupnosť pracovnej sily, napríklad jednoduchšie uznávanie zahraničného vzdelania alebo flexibilnejšie zapojenie niektorých skupín do trhu práce.“
Čo je, naopak, nedostatočné a prečo?
„Nedostatočné je najmä to, že balík nerieši hlavné brzdy slovenskej ekonomiky, ako napríklad vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, neistotu v regulácii, slabú predvídateľnosť hospodárskej politiky, pomalé povoľovacie procesy a nízku investičnú aktivitu. Ide skôr o technické úpravy než o opatrenia, ktoré by výrazne naštartovali ekonomický rast.“
Aké by mali byť opatrenia, aby naozaj slovenskej ekonomike pomohli?
„Ak majú opatrenia slovenskej ekonomike reálne pomôcť, mali by byť viac zamerané na investície, produktivitu a predvídateľnosť. Pod tým si môžeme predstaviť napríklad stabilný viacročný daňovo-odvodový rámec, rýchlejšie povoľovanie investícií, lepšie čerpanie eurofondov alebo väčšiu podporu výskumu a vývoja.“
Budúcnosť ekonomiky nebude závisieť len od aktuálneho balíka
Hoci vláda prezentuje schválené opatrenia ako krok k podpore hospodárskeho rastu, podľa analytika Tatra banky Adama Babinca bude ich reálny prínos pravdepodobne obmedzený. Oceňuje najmä snahu znižovať administratívnu záťaž a riešiť niektoré problémy trhu práce, upozorňuje však, že bez rozsiahlejších systémových zmien nemožno očakávať výraznejšie zrýchlenie ekonomiky.
Podľa neho bude dôležité najmä to, aké ďalšie kroky vláda predstaví v nasledujúcich mesiacoch. Kľúčové budú opatrenia podporujúce investície, produktivitu, výskum a vývoj, ale aj stabilitu podnikateľského prostredia. Práve tie môžu rozhodnúť o tom, či sa Slovensku podarí zvýšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť podmienky pre dlhodobejší ekonomický rast.
Nahlásiť chybu v článku