Pandémia koronavírusu je tiež dramatická demonštrácia evolúcie. A práve vďaka evolúcii je možné predpovedať, čo sa bude diať.
Ako pre portál The Conversation píše
Ako sa vyvíjajú vírusy?
Evolúcia nie je nič iné ako výsledok náhodných (chybných) mutácií vo vírusovom genóme, keď sa replikuje. Niektoré z týchto náhodných mutácií sú pre vírus prospešné a prinášajú mu istú výhodu. V takom prípade kópie týchto výhodných génov s väčšou pravdepodobnosťou prežijú do ďalšej generácie, a to prostredníctvom prirodzeného výberu. Nové vírusové kmene sa môžu vyvinúť aj rekombináciou, keď vírusy získajú gény od iných vírusov či dokonca svojich hostiteľov.
Vo všeobecnosti však môžeme tvrdiť, že evolúcia bude uprednostňovať kmene vírusov so strmšou epidemiologickou krivkou, ktorá vedie k väčšiemu počtu prípadov.
Po prvé, vírus by sa mal stať viac prenosným a jedna infikovaná osoba nakazí viac ľudí. Po druhé, vírus by mal skracovať čas trvania medzi tým, ako sa niekto nakazí a kým tento človek začne byť infekčný pre okolie (kratší sériový interval).
Takto je na tom delta
To vysvetľuje, prečo delta teraz dominuje vo svete a nahrádza pôvodný kmeň z Wuchanu. Pôvodný vírus mal reprodukčné číslo R 2 až 3, ale hodnota pri delte je R 5 až 6. Takže niekto nakazený deltou pravdepodobne nakazí najmenej dvakrát toľko ľudí ako pôvodný kmeň.
Tiež existujú dôkazy, že delta má oveľa kratší sériový interval. To môže súvisieť s vyššou vírusovou záťažou, teda že nakazený človek má v sebe viac kópií vírusu. Vyššia vírusová záťaž tak delte umožňuje sa ľahšie prenášať pod holým nebom či iba po krátkom kontakte.
Ako pôsobia vakcíny na vírus
Vakcíny proti koronavírusu sú postavené na pôvodnom kmeni z Wuchanu a vieme, že sú proti delte menej účinné. Je to v súlade s evolučnou teóriou, keďže varianty, ktoré sú odolnejšie voči vakcínam, sú uprednostňované pri prirodzenom výbere.
Môžeme teda očakávať „preteky v zbrojení“ medzi výrobcami vakcín a vírusom. Aj z tohto dôvodu je pravdepodobné, že budú vznikať posilňovacie dávky navrhnuté na nové varianty, podobne ako je to pri chrípke.
To, že očkovanie iba znižuje šancu nákazy, ale úplne ju neblokuje, vytvára pre vírus evolučný priestor a to nie je dobrá správa. Môžeme totiž očakávať posun k vyššej virulencii. Inými slovami, vírus bude nákazlivejší, aby sa dokázal šíriť aj medzi očkovanými, pričom pre nezaočkovaných bude ešte škodlivejší.
Budúce varianty
V krátkom čase je vysoko pravdepodobné, že evolúcia bude ďalej „dolaďovať“ vírus. Jeho reprodukčné číslo sa bude zvyšovať, sériový interval sa zníži a bude viac odolný voči vakcínam. Nevieme však, ako ďaleko môžu tieto zmeny zájsť a ako rýchlo nastanú. Niektorí odborníci si myslia, že vírus už dosiahol svoj vrchol. No nemusí to byť tak.
Existuje tiež riziko reverznej zoonózy či rekombinácie vírusu. To by znamenalo zásadnejšie prepracovanie vakcín.
Z hľadiska smrteľnosti nie je veľmi pravdepodobné, že by vírus začal viac zabíjať. Smrťou infikovaného sa totiž vírus prestáva šíriť, čo pre neho nie je výhodné. V skutočnosti ale nevieme, či sa náhodou smrteľnejším nestane. Avšak nemôžeme ani magicky očakávať, že sa stne neškodným.
Naša evolúcia a budúce pandémie
Pri otázke, či by naša evolúcia nedostihla evolúciu vírusu, je odpoveď nie. Ľudia sa nereprodukujú tak rýchlo ako vírusy, a vírus tiež nie je taký smrteľný pre ľudí v reprodukcii, takže neexistuje tlak na evolúciu, aby ľudia začali priaznivo mutovať voči vírusu.
Čo sa týka budúcnosti pandémií, tam je to horšie. Rozširovaním sa populácie ľudí, ktorí sú stále viac a viac bližšie k zvieratám, v ktorých kolujú rôzne vírusy (napríklad netopiere), to môže spôsobiť, že pandémie budú častejšie ako doteraz.
Nahlásiť chybu v článku