Je až neuveriteľné, čo ľudstvo a vesmírne inžinierstvo dokážu a aj dokázalo. 5. septembra 1977 bola vypustená medziplanetárna vesmírna sonda Voyager 1 a stále, aj po už takmer 49 rokoch, letí vesmírom a už 14 rokov sa nachádza v medzihviezdnom priestore, čiže v oblasti, ktorú by sme mohli označiť za hranicu solárneho systému. A aj keď je to všetko neuveriteľná vzdialenosť, stále sonda nedosiahla prejdenú vzdialenosť 1 svetelného dňa. Ale čoskoro tak nastane.
správy od nás budete mať ako prví.
Voyager 1 má hmotnosť niečo vyše 700 kilogramov a veľkostne ho môžeme prirovnať k autu. Aj napriek týmto nešokujúcim údajom sa sonde podarilo získať status najvzdialenejšieho ľudského objektu vo vesmíre a nepredpokladá sa, že by sa to malo čoskoro zmeniť.
Momentálne sa nachádza (aj spolu s Voyager 2 tiež vypustenou v roku 1977) za hranicou heliosféry, ako uvádza CNN. Samozrejme, po toľkých rokoch obe sondy museli obmedziť svoje prístroje, aby šetrili energiou a síce vysielajú signál, jeho zachytávanie je čoraz zložitejšie vzhľadom na vzdialenosť. Komunikácia a zisťovanie stavu sond sú stále náročnejšie a čoskoro bude nutné vypnúť ďalšie prístroje, aby s nimi mohli vedci udržiavať aspoň minimálny kontakt.
18. november 2026 o 23:16
Voyager 1 je poriadny putovník. V roku 1979 preletel okolo Jupitera a v roku 1980 okolo Saturnu. Potom, v roku 2012, sa sonda Voyager dostala na hranicu heliosféry, teda oblasti pôsobenia Slnka a momentálne sa nachádza v medzihviezdnom priestore vzdialenom približne 25 miliárd kilometrov.
Aj jeho rýchlosť je úctyhodná. Samozrejme, v priebehu misie sa rýchlosť menila, avšak v priemere sa môžeme baviť o približnej hodnote 60-tisíc kilometrov za hodinu. Tú ale nezískava spaľovaním paliva. Pri prelete Slnečnou sústavou a okolo planét využil Voyager tzv. gravitačný prak, ktorý ho vystrelil. A keďže ho medzihviezdnom priestore čo brzdiť, pohybuje sa konštantnou rýchlosťou na úrovni už spomínaných 60-tisíc km/h.
Síce je táto rýchlosť a vzdialenosť až nepredstaviteľná, stále je to na pomery vesmíru zlomok. Vedci vypočítali, že 18. novembra 2026 o 23:16 dosiahne Voyager 1 ďalší významný míľnik. Bude vo vzdialenosti 26 miliárd kilometrov, a to sa rovná vzdialenosti, akú prejde svetlo vo vákuu za 1 deň. Inak povedané, sonda Voyager 1 v tento deň, hodinu a minútu bude mať za sebou vzdialenosť 1 svetelného dňa.
Pre porovnanie, najbližšia hviezda k nášmu Slnku je Proxima Centauri. Tú máme skutočne na „skok“ a to iba 4,22 svetelného roka, čo znamená, že pri správnom kurze a odmyslení si iných obmedzení by to Voyageru 1 trvalo k nej asi 75-tisíc rokov.
Cenný náklad pre ľudstvo
Voyager 2 má iný kurz, ale aj ten dosiahne 1 svetelný deň, a to sa predpokladá asi v novembri 2035. Vtedy už ale sondy s vysokou pravdepodobnosťou nebudú komunikovať so Zemou, keďže im úplne dôjde energia a budú putovať „nekonečným“ vesmírom bez nášho vedomia o ich stave.
Obe sondy majú na svojej palube ale odkaz pre prípadné mimozemské civilizácie a inteligentné formy života, ktoré by si sondu mohli všimnúť. Nachádzajú sa v nich zlaté platne, ktoré nesú posolstvo našej civilizácii naprieč vesmírom. Sú na nej nahrané pozdravy z 55 jazykov vrátane češtiny, poľštiny, maďarčiny či ukrajinčiny. Slovenský jazyk, žiaľ, chýba.
Mimozemské civilizácie si na platni tiež môžu prehrať Mozarta, Beethovena, ale aj zvuky vráskavcov alebo záznam mozgových vĺn človeka. Nechýba popis Slnečnej sústavy, siluety človeka či diagram evolúcie stavovcov. Na obale platne je tiež návod, ako ju prehrať.
To, či sa platne Voyagerov dostanú k niekomu, kto si ich bude môcť pustiť, je ale doslovne „ukryté vo hviezdach“.
Zvieratá zhoreli, ruiny lietali vzduchom. Explózia prvej sovietskej atómovky zaskočila aj Američanov
Nahlásiť chybu v článku