Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj

Foto: SITA/AP

Zima sa blíži a Ukrajina mení taktiku.

Vojna na Ukrajine sa už dávno neodohráva len priamo na frontovej línii. Obe strany sa snažia oslabiť protivníka aj útokmi hlboko v jeho zázemí, pričom čoraz častejším terčom sa stávajú sklady palív, rafinérie či vojenské letiská. Kyjev teraz naznačuje, že pred príchodom zimy chce tento tlak ešte zvýšiť a získať čo najsilnejšiu pozíciu pre ďalší vývoj konfliktu.

Ukrajina sa snaží spôsobiť Rusku čo najväčšie škody ešte pred príchodom zimy, keď Moskva tradične zintenzívňuje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ako referuje web Politico, Kyjev podľa predstaviteľov verí, že úspešné útoky na ruské palivové a logistické objekty mu poskytujú výhodu, ktorú chce využiť na bojisku aj pri prípadných mierových rokovaniach.

Estónsko vyzýva na väčší tlak na Moskvu

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vyhlásil, že Rusko je dnes slabšie aj vďaka schopnosti Ukrajiny uskutočňovať hlboké údery na jeho území. „Vidíme slabšie Rusko. Dôvodom je, že Ukrajina dokázala bojovať a rozvíjať svoje vlastné kapacity na hlboké údery,“ povedal. Podľa neho musí byť prístup k Moskve založený na „väčšom tlaku, žiadnych kompromisoch a rokovaniach iba z pozície sily“.

Podľa ukrajinských predstaviteľov sa krajina snaží využiť obdobie pred zimou aj preto, že Rusko môže časom dobehnúť ukrajinské technológie bezpilotných lietadiel. Zároveň upozorňujú, že počas zimných mesiacov býva Ukrajina zraniteľnejšia pre útoky na energetické siete a vykurovaciu infraštruktúru. Prezident Volodymyr Zelenskyj už naznačil ochotu zmraziť konflikt na súčasných frontových líniách, zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin podľa Kyjeva naďalej požaduje odovzdanie ďalších ukrajinských území.

Ukrajina útočí na ruské energetické objekty

Ukrajina v ostatných mesiacoch zintenzívnila útoky na ruské rafinérie, sklady palív a ďalšie energetické objekty. Medzi ciele patrila aj rafinéria v Omsku či zariadenia v Tatársku, Saratovskej a Voronežskej oblasti. Podľa ukrajinskej strany tieto útoky prispeli k nedostatku pohonných hmôt vo viacerých regiónoch Ruska vrátane okupovaného Krymu, kde miestne úrady vyhlásili mimoriadny stav a obmedzili predaj palív.

Následky ruských útokov na Ukrajine
Foto: SITA/AP

Kyjev zároveň žiada spojencov o urýchlenie vojenskej pomoci. Ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov uviedol, že krajina potrebuje ďalšie miliardy eur na financovanie vojenských inovácií. Prezident Zelenskyj na samite Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) zároveň upozornil, že Ukrajina naďalej nemá dostatok prostriedkov na obranu proti ruským balistickým raketám. „Prosím, pomôžte nám získať viac rakiet pre protivzdušnú obranu. Všetko ostatné sme schopní zvládnuť sami. Pokiaľ ide o protivzdušnú obranu, potrebujeme odhodlanie našich partnerov,“ vyhlásil.

FSB tvrdí, že zmarila ukrajinské útoky

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že zmarila sériu dronových útokov na dve vojenské letecké základne hlboko vo vnútrozemí Ruska – v Amurskej a Čeľabinskej oblasti. Podľa FSB tieto útoky pripravovali „ukrajinské tajné služby s podporou západných krajín.“ S odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru TASS o tom v pondelok informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Vo vyhlásení FSB sa uvádza, že sa ukrajinské spravodajské služby pokúsili dopraviť do Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou kontajnery s dronmi za pomoci bezpilotných lietadiel a balónov. Tento náklad mal byť následne prepravený do vnútrozemia a použitý pri útokoch na vojenské letiská Ukrajinka v Amurskej oblasti na Ďalekom východe a Šagol v Čeľabinskej oblasti na Urale.

Okrem vojenských letísk mali byť terčom útoku aj popredný podnik vojensko-priemyselného komplexu a vojaci ruského ministerstva obrany. Osoby označené za vykonávateľov a pomocníkov pripravovaných útokov boli podľa FSB zadržané.

Zaistených bolo aj 24 FPV dronov vybavených modulmi riadenia s prvkami umelej inteligencie, ktoré mali odolávať prostriedkom rádioelektronického boja. Tieto systémy boli podľa tvrdenia FSB britskej, americkej, kanadskej a švédskej výroby. Drony boli vybavené bojovými hlavicami s viac ako jedným kilogramom výbušniny, tvrdí FSB.

Bezpečnostná služba zaistila techniku aj komunikačné zariadenia

FSB zároveň oznámila zaistenie dvoch mobilných riadiacich staníc schopných ovládať drony prostredníctvom družicového, mobilného, Wi-Fi aj rádiového spojenia. Tieto zariadenia boli podľa FSB vybavené mechanizmami na sebazničenie a obsahovali po 250 gramov výbušniny. Vyšetrovatelia zaistili aj komunikačné prostriedky, ktoré mali podozriví používať na kontakt so svojimi „ukrajinskými koordinátormi.“

Všetku techniku podľa tvrdenia FSB prevážali osobné automobily s prívesmi s upraveným dvojitým dnom, zamaskovaným nákladom domácich spotrebičov. Drony mali kompletizovať v prenajatých garážach neďaleko oboch vojenských letísk. Ruská bezpečnostná služba zároveň uviedla, že celú operáciu od začiatku monitorovala a dokumentovala. O začatí trestného stíhania rozhodlo vyšetrovacie oddelenie FSB.

Ruské tvrdenia nateraz nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Ukrajina sa k nim zatiaľ nevyjadrila. Reuters podotkol, že táto zmarená operácia pripomína útok na ruské vojenské letecké základne z roku 2025, pri ktorom bolo zničených približne desať ruských lietadiel. Jedným z terčov bola vtedy aj základňa Ukrajinka.

Uložiť článok

Najnovšie články