V zozname takýchto povolaní sa môže ocitnúť napríklad práca letušky, ktorá trávi hodiny denne na nohách v náročných podmienkach. V jednotlivých krajinách pritom často nestrávi dosť času na to, aby videla čokoľvek okrem letiska. Alebo si predstavte prácu profesionálneho streamera a hráča, ktorý sa pre príjem musí pripájať do práce v čase, keď väčšina z nás už oddychuje. A keď prestane byť pre publikum relevantný, môže o kariéru prísť prakticky z mesiaca na mesiac.
správy od nás budete mať ako prví.
Rovnako vysnívane znie aj práca, ktorej sa venuje tvorca obsahu menom Sean Evans.
Muž si vybral naozaj netradičné povolanie – živí sa testovaním horských dráh. Ako uviedol v rozhovore pre Unilad, jeho profesionálna dráha sa začala v roku 2020. Dôvod, pre ktorý začal natáčať takéto videá, ktoré šíri na kanále Lift Hills and Thrills, vás možno tiež šokuje.
„Nechcem byť tým človekom, ktorému niečo ujde, pretože sa toho bál.“
Sean sa totiž chcel zbaviť svojho strachu z výšok… A nepodarilo sa.
„Až do dnešného dňa sa výšok totálne desím,“ priznáva. „Zdá sa, že vôbec nezáleží na tom, aké je niečo vysoké alebo koľkokrát sa zveziete, tento pocit nikdy nezmizne.“
Napriek tomu tvrdí, že strach dokáže prekonať, keď má pocit, že je daná horská dráha bezpečná. Ak vidí spoľahlivo pôsobiace ochranné prvky, dokáže nastúpiť aj napriek obavám. Pomáha mu však aj ďalší pocit – tzv. FOMO.
„Nechcem byť tým človekom, ktorému budú utekať veci, pretože sa ich bál. Chcem sa vedieť obzrieť späť a byť hrdý na veci, ktoré som dosiahol. A to je aj moja mentalita, keď idem na tieto atrakcie,“ hovorí. Okrem toho, tvorba takýchto videí je rozhodne dobre ohodnotená. V inom rozhovore pre NY Post totiž prezradil, že ročne si vie zarobiť aj šesťciferné sumy.
Pádové veže ho budú desiť až do smrti
Niektoré horské dráhy zvláda ľahšie, najmä ak sa na nich zvezie viackrát po sebe. Výnimkou sú pádové veže, pri ktorých máte pocit voľného pádu.
Tie ho podľa vlastných slov budú „desiť až do dňa, keď zomrie“. Nedokáže sa totiž vyrovnať s pocitom, že mu nohy visia vo vzduchu.
Najväčšiu úzkosť však podľa svojich slov pociťuje počas čakania v rade. Na obľúbené atrakcie sa totiž môžete dostať až po niekoľkých hodinách čakania. Kým sa človek dostane na rad, obavy sa v jeho vnútri postupne kumulujú.
Sean si však myslí, že prekonávanie vlastného strachu človeku môže priniesť oveľa viac, než by čakal. „Ide o to pochopiť tú bariéru, ktorú vám do cesty postavila vlastná myseľ, ale prekonať ju, pretože to, čo bude na druhej strane, vás nesmierne obohatí.“
Oplatí sa vystáť si rad na predné sedadlo?
Na záver odpovedá aj na otázku, či sa podľa neho oplatí vystáť si rad na predné sedadlo, na ktoré sa spravidla čaká najdlhšie. Jeho odpoveď je jednoduchá: „Je to osobná preferencia. Chápem, prečo ľudia stoja v rade, aby zažili rýchlosť jazdy. Ale ak máte ďalšiu hodinu čakať v rade na predné sedadlo, pričom môžete naskočiť do ktoréhokoľvek iného radu, podľa mňa jednoducho naskočte.“
Podľa Seana má totiž každé miesto svoje čaro. „Ak chcete cítiť plnú rýchlosť horskej dráhy, nasadnite do prednej časti. Ak chcete pretiahnuť čas na čo najdlhšie, sadnite si dozadu. A ak chcete doslova len vyskúšať, aká je jazda, stred je pre vás tým pravým miestom.“
Nahlásiť chybu v článku