Európu sužuje príval supermravcov, ktoré sa šíria nezastaviteľným tempom. Ničia všetko, čo im príde do cesty. Škody môžu napáchať na chodníkoch, ale aj na ľudských obydliach. Dokonca môžu byť zodpovedné aj za výpadky elektrickej energie. Odborníci dvíhajú varovný prst – boj s nimi vôbec nie je jednoduchý.
správy od nás budete mať ako prví.
Zničia všetko, len tak sa ich nezbavíte
Ako informuje web CNN Prima News, Európou sa čoraz agresívnejšie šíri druh mravca Tapinoma magnum. Nie nadarmo sa mu hovorí aj „supermravec“. Pôvodne pochádza z oblasti Stredozemia, avšak v dôsledku klimatických zmien sa v posledných rokoch šíri aj do strednej Európy. A nedá sa zastaviť. Tvorí superkolónie pozostávajúce z miliónov jedincov, ktoré doslova pustošia všetko, čo im príde do cesty. Ničia chodníky, záhrady, detské ihriská, ale aj ľudské obydlia.
Do značnej miery ohrozujú aj technickú infraštruktúru. Rady sa totiž okrem iného usadia aj v elektrických rozvodných skriniach, následkom čoho dochádza k skratom. Takéto výpadky prúdu postihli v poslednom čase napríklad francúzsky Lyon alebo nemecké mesto Kehl.
Práve Nemecko trápia najväčšie problémy súvisiace s týmto invazívnym druhom mravca. Prvýkrát si ho tu odborníci všimli ešte v roku 2009, odvtedy sa však nezadržateľne šíri naprieč celou krajinou. Naposledy bol jeho výskyt vo veľkom množstve pozorovaný v oblasti Saska, neďaleko hraníc s Českom.
Supermravca nie je také ľahké rozoznať na prvý pohľad
Problémom je aj fakt, že na mravce druhu Tapinoma magnum nezaberajú bežné metódy, ktorými je možné likvidovať iné druhy. Je takmer nemožné odstrániť kolóniu, ktorá osídlila niekoľko kilometrov štvorcových. Navyše, tieto mravce sa vyznačujú mimoriadnou inteligenciou a obratnosťou. Aby toho nebolo málo, tento druh mravca pochádza z Európy, nie je teda možné vyhlásiť ho za nepôvodný invazívny druh.
Na prvý pohľad tiež nie je ľahké rozoznať ho od iných, menej nebezpečných druhov mravcov. Dorastá zvyčajne do veľkosti 2 až 5 milimetrov, niektoré robotnice ale môžu mať aj dvojnásobné rozmery. Má čierne telo a ak ho rozpučíte, objaví sa nepríjemný zápach.
Odborníci varujú aj pred nebezpečnými húsenicami
Európu však v poslednom čase nesužujú len nebezpečné supermravce. Ako sme vás informovali, predstavitelia obce Klaj v Malopoľskom vojvodstve pri hranici so Slovenskom upozornili na výskyt húseníc priadkovčeka dubového (Thaumatopoea processionea), ktorého rozšírenie v poslednom období evidujú aj viaceré štáty západnej Európy. Kontakt s húsenicami môže predstavovať zdravotné riziko pre ľudí, ale aj pre zvieratá.
Predstavitelia samosprávy uviedli, že nebezpečenstvo nepredstavuje dospelý motýľ, ale jeho húsenice. Tie sú od vyliahnutia pokryté jemnými jedovatými chĺpkami, ktoré sa môžu šíriť vzduchom a vyvolať alergické reakcie, podráždenie kože či problémy s dýchaním.
Výskyt priadkovčeka v Poľsku zaznamenali už aj počas predchádzajúcich rokov. Miestne úrady už skôr informovali o jeho prítomnosti v Kujavsko-pomoranskom a Veľkopoľskom vojvodstve. Obyvatelia by sa podľa upozornenia mali vyhýbať kontaktu s húsenicami a miestam ich výskytu. Riziko môžu predstavovať aj voľne sa šíriace chĺpky, ktoré sa dostávajú do okolia z hniezd vytváraných na duboch.
Výskyt húsenice bol podľa portálu Atlas škodcov zaznamenaný aj na Slovensku. Lesnícka ochranárska služba LOS Banská Bystrica na hniezda upozornila na sociálnej sieti ešte počas minulého roka. Upozornila, že riziko môžu predstavovať dokonca aj staré opustené hniezda so zvlečkami. Ak ich uvidíte, nedotýkajte sa ich preto.
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanie
Nahlásiť chybu v článku