Na oblohe sa schyľuje k jednému z najkrajších úkazov tohto roka. Už o pár dní sa k sebe mimoriadne priblížia Venuša a Jupiter, teda dve najjasnejšie planéty Slnečnej sústavy. Večer ich uvidíte aj bez ďalekohľadu. O úkaze informoval astronóm Petr Horálek z Astrofyzikálnych progresov z Opavy.
Najlepšie podmienky na pozorovanie budú v utorok 9. júna večer. Venuša a Jupiter sa objavia nízko nad severozápadným obzorom a budú pôsobiť takmer ako dve jasné svetlá vedľa seba. Deliť ich bude len približne 1,5 uhlového stupňa, čo je vzdialenosť asi troch splnov Mesiaca vedľa seba.
Samotné maximálne priblíženie nastane ešte počas dňa, no po zotmení budú planéty stále veľmi blízko a dobre viditeľné voľným okom. Výhodou je, že úkaz nebude potrebné sledovať ďalekohľadom a viditeľný by mal byť aj z miest.
Na oblohe sa objaví aj Merkúr a známe hviezdy
Venuša bude na oblohe výrazne jasnejšia, Jupiter sa objaví nižšie a mierne vľavo od nej. Postupne sa pridá aj Merkúr a severnejšie budú viditeľné hviezdy Castor a Pollux zo súhvezdia Blížencov.
Ak budete mať po ruke ďalekohľad, zážitok bude ešte výraznejší. Venuša sa ukáže ako jasný kosáčik podobný Mesiacu a pri Jupiteri bude možné vidieť aj niektoré z jeho najväčších mesiacov. Astronómovia upozorňujú, že pôjde o mimoriadne fotogenický úkaz. Zachytiť by sa mal dať aj mobilným telefónom, najmä krátko po západe Slnka.
O niekoľko dní sa pridá aj Mesiac
Ďalšie nebeské divadlo príde 17. júna. Veľmi nízko nad severozápadným obzorom sa zoradia Merkúr, Jupiter a Venuša takmer do jednej línie. Celý pohľad navyše doplní tenký kosáčik Mesiaca s takzvaným popolavým svitom. Práve spojenie jasných planét a úzkeho kosáčika Mesiaca býva medzi pozorovateľmi jedným z najobľúbenejších úkazov.
Objaviť sa môžu aj svietiace oblaky
Jún je zároveň obdobím, keď sa na oblohe môžu objaviť aj nočné svietiace oblaky, označované skratkou NLC. Ide o vzácny typ oblačnosti, ktorý vzniká približne 85 kilometrov nad Zemou.
Vyzerajú ako jemné striebristé alebo modrasté závoje a objavujú sa len krátko po západe alebo tesne pred východom Slnka. Najčastejšie ich možno vidieť práve okolo letného slnovratu, ktorý tento rok pripadá na 21. júna.
Vedci hovoria, že ich vznik súvisí s extrémne nízkymi teplotami vo vysokej atmosfére, ale aj s prachovými časticami po meteoroch, sopečných erupciách či ľudskej činnosti. Niektoré výskumy dokonca naznačujú spojenie s klimatickou zmenou.
Ak budete mať šťastie, nočné svietiace oblaky môžete pozorovať medzi 22.00 h a polnocou alebo nadránom medzi 2.00 a 4.00 h. Najlepšie podmienky bývajú mimo miest, na miestach s odkrytým severným obzorom. Leto 2026 pritom prinesie aj ďalšie zaujímavé astronomické úkazy. Oblohu rozžiaria Perzeidy a neskôr dôjde aj k zatmeniu Slnka či Mesiaca.
Nahlásiť chybu v článku