Americký prezident Donald Trump v polovici januára oznámil vznik tzv. Rady mieru pre Gazu, ktorú jeho administratíva prezentuje ako kľúčový prvok druhej fázy mierového plánu Spojených štátov.
Iniciatíva má podľa Washingtonu dohliadať na prechodnú správu a povojnovú rekonštrukciu pásma Gazy, no už krátko po jej predstavení vyvolala pochybnosti v diplomatických kruhoch aj medzi európskymi krajinami.
Rada mieru ako súčasť amerického plánu pre Gazu
Podľa informácií agentúr TASR a AFP má Rada mieru fungovať ako medzinárodný dozorný orgán po prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Ide o súčasť 20-bodového mierového plánu USA, pričom na jej čele má s vysokou pravdepodobnosťou stáť samotný Trump. Do projektu bolo pozvaných približne 60 krajín a existujú náznaky, že jeho mandát by sa nemal obmedziť len na palestínske územie, ale časom sa rozšíri aj na ďalšie regióny.
Dôležité je podotknúť, že krajiny, ktoré budú chcieť byť trvalými členmi, budú musieť prispieť najmenej miliardou dolárov. Inak budú môcť získať len dočasné trojročné členstvo.
Pozvanie do Rady mieru sa stalo aj politickou témou na Slovensku. Premiér Robert Fico uviedol, že Slovenská republika by mala účasť odmietnuť. Argumentuje tým, že ide o nejasne definovanú iniciatívu, ktorá vytvára paralelné štruktúry mimo existujúcich medzinárodných inštitúcií. Nesúhlasí ani s miliardovým členským a zdôrazňuje, že Slovensko má záujem o reformu, nie oslabovanie súčasných medzinárodných organizácií. Témou sa má zaoberať aj vláda na najbližšom rokovaní.
Moskva hovorí o preverovaní, Trump o prijatí pozvania
K pozvánke sa vyjadrilo aj Rusko. Prezident Vladimir Putin uviedol, že ruské ministerstvo zahraničných vecí dostalo za úlohu preštudovať zaslané dokumenty a konzultovať ich so strategickými partnermi. Definitívna odpoveď má prísť až následne. Trump však počas Svetového ekonomického fóra v Davose vyhlásil, že ruský prezident jeho pozvanie už prijal. Podľa americkej strany sa k Rade mieru pridalo viacero krajín vrátane Maďarska, Izraela či Argentíny, zatiaľ čo viaceré európske štáty členstvo odmietli.
Medzi oslovenými osobnosťami je aj pápež Lev XIV. Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin potvrdil, že pápež pozvánku do Rady mieru dostal a Vatikán zvažuje ďalší postup. Podľa jeho slov ide o rozhodnutie, ktoré si vyžaduje čas a dôkladné zváženie všetkých okolností. Oficiálne stanovisko zatiaľ zverejnené nebolo.
Politológ Martin Klus o Rade mieru a jej dôsledkoch
Politológ Martin Klus nám k iniciatíve Rady mieru zodpovedal niekoľko otázok. V odpovediach vysvetľuje, čo je jej skutočným cieľom, prečo vyvoláva rozpory v Európe a aké dôsledky by prípadné zapojenie sa mohlo mať pre Slovensko.
Čo je cieľom tejto organizácie?
Stručne by sa to dalo charakterizovať ako osobná iniciatíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zameraná najmä na stabilizáciu a mierový vývoj na Blízkom východe a osobitne v pásme Gazy. Pri sledovaní ďalšieho vývoja tejto iniciatívy je však pravdepodobné, že čoskoro nadobudne výrazne širšie rozmery.
Aké výhody by členstvo v Rade mieru prinieslo Slovensku?
V diplomacii sa často hovorí, že je lepšie sedieť za stolom, ako byť na jedálnom lístku. Donald Trump si za nemalé miliardové členské v podstate necháva zaplatiť exkluzívny prístup k stretnutiam s ním. V situácii, keď je ťažké predvídať jeho sympatie alebo hnev, si viaceré krajiny radšej volia formu členstva v tejto veľmi neštandardnej iniciatíve.
Prečo viaceré európske krajiny toto členstvo odmietli?
Práve neštandardnosť tejto iniciatívy v doposiaľ fungujúcom diplomatickom svete, obzvlášť pokiaľ ide o líderstvo Donalda Trumpa a otázku vysokého vstupného, zohrala pri odmietnutí významnú úlohu. Viaceré štáty sa zároveň obávajú, že ide o projekt, ktorý môže podrývať fungovanie existujúcich medzinárodných inštitúcií a skončí ako veľmi drahá iniciatíva bez reálnych výsledkov, s pomerne jasným koncom po strate politickej moci Donalda Trumpa.
Maďarsko ponuku prijalo, môžu si to dovoliť?
Pri pohľade na stav verejných financií v Maďarsku je zrejmé, že tieto prostriedky by sa dali využiť aj zmysluplnejšie. Viktor Orbán je však dlhodobým priaznivcom Donalda Trumpa a svoju lojalitu vyjadruje aj týmto spôsobom na účet maďarských daňovníkov.
Ak by voľby nevyhral, bude zaujímavé sledovať, ako sa s tým vyrovnajú jeho nástupcovia. Keď už však bude členské zaplatené, odchod z iniciatívy nebude jednoduchý.
Čo vypovedá zoznam krajín, ktoré pozvánku prijali?
Ide o zmes krajín, ktorým buď nezáleží na stave verejných financií, alebo na zachovaní existujúceho svetového poriadku založeného na medzinárodných organizáciách a medzinárodnom práve. Zároveň sú medzi nimi aj štáty, ktoré v tom vidia príležitosť zlepšiť si postavenie u amerického prezidenta.
Často ide o kombináciu viacerých týchto motívov. Aj preto by malo Slovensko svoju účasť dôkladne zvážiť, najmä v čase tvrdej a nie príliš úspešnej konsolidácie verejných financií.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku