Vo veku 91 rokov zomrela v stredu renomovaná britská biologička Jane Goodallová, ktorá sa zaoberala výskumom primátov, najmä šimpanzov, a bola uznávanou bojovníčkou za ochranu divých zvierat. Stalo sa tak v Kalifornii počas jej prednáškového turné po Spojených štátoch, oznámil inštitút nesúci jej meno.
TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP. Inštitút označil Goodallovú, ktorá zomrela prirodzenou smrťou, na Instagrame za „neúnavnú zástankyňu ochrany a obnovy nášho prírodného prostredia“. Až do konca svojho života vyzývala na prijatie naliehavých opatrení na ochranu klímy.
Začiatky a detstvo
Goodallová sa narodila 3. apríla 1934 v Londýne. O zvieratá sa začala zaujímať už v ranom detstve, keď jej otec dal plyšového šimpanza, ktorému dala meno Jubilee. Kým príbuzní si mysleli, že ju takáto hračka vystraší, Jane si ju zamilovala a stala sa jej najobľúbenejšou spoločníčkou. Do posledného dňa ju uchovávala ako symbol svojej lásky k zvieratám. O tejto kuriozite píše aj Jane Goodall Institute, kde si dokonca možno kúpiť repliku tejto hračky
Zaujali ju aj knihy o Tarzanovi, chlapcovi vychovanom opicami, ktorý sa zamiloval do ženy menom Jane.
V roku 1957 odcestovala na pozvanie priateľa do Kene, kde začala pracovať pre renomovaného paleontológa Louisa Leakeyho. Ten, ohromený jej vedomosťami a nadšením, ju v roku 1960 poslal študovať šimpanzy v národnom parku Gombe v Tanzánii. Stala sa prvou z troch žien, ktoré si vybral na štúdium ľudoopov vo voľnej prírode – spolu s Američankou Dian Fosseyovou, ktorú zavraždili v roku 1985 v Rwande (študovala gorily), a Kanaďankou Birute Galdikasovou (orangutany).
Prevratné zistenia o šimpanzoch
Počas výskumu trvajúceho 45 rokov napríklad zistila, že šimpanzy používajú nástroje, dokážu prejavovať svoje emócie a sú mäsožravce, ale aj to, že sa navzájom zabíjajú. Vo svete si tak získala povesť odborníčky na správanie primátov.
Keď prišla do Gombe, miestne šimpanzy ju spočiatku odmietali. Vnímali ju ako zvláštne cudzie stvorenie, ktorému sa radšej vyhýbali. V médiách sa často spomína, že pre ňu mali prezývku „biela opica“. Túto informáciu priniesli viaceré rozhovory a nekrológy, napríklad AOL a The Telegraph.
Jedným z prvých šimpanzov, ktorého si získala, bol samec s menom David Greybeard. Práve on bol prvým šimpanzom, ktorého videla používať steblo trávy ako nástroj na lov termitov. Tento objav otriasol základmi vedy, pretože dovtedy sa verilo, že len človek dokáže používať nástroje. O tejto historickej chvíli píše napríklad ABC News aj samotný Jane Goodall Institute.
„Začiatkom 60. rokov 20. storočia mnohí vedci verili, že iba ľudia majú myseľ, že iba ľudia sú schopní racionálneho myslenia,“ povedala v dokumentárnom filme Jane, ktorý obsahuje mnoho záberov z prvých dní jej výskumu. „Našťastie som nebola na univerzite a tieto veci som nevedela,“ dodala.
V začiatkoch jej kariéry čelila kritike od akademickej obce. Vyčítali jej, že svojim pozorovaným šimpanzom dáva mená ako David Greybeard či Flo namiesto toho, aby ich označovala číslami. Mnohí vedci jej prístup považovali za príliš subjektívny. Goodall však trvala na tom, že každý šimpanz má jedinečnú osobnosť a zaslúži si byť vnímaný ako jedinec. O tomto jej výnimočnom prístupe písal The Guardian.
Akademická dráha a ochrana prírody
Na základe týchto zistení ju Leakey povzbudil, aby sa venovala doktorandskému štúdiu na Cambridgeskej univerzite, kde sa stala iba ôsmym človekom, ktorý získal doktorát bez predchádzajúceho získania bakalárskeho titulu. Keď si Goodallová uvedomila, že populácie šimpanzov sa všade zmenšujú a čoraz viac strácajú svoje biotopy, začala sa venovať ochrane zvierat a životného prostredia.
Napríklad sa zasadzovala za zníženie spotreby mäsa a aj vo vysokom veku neúnavne cestovala po svete a ľudí presviedčala prostredníctvom prednášok a stretnutí. Napísala niekoľko kníh a v roku 1977 založila The Jane Goodall Institute, ktorého cieľom je výskum, vzdelávanie a ochrana divej prírody. V roku 1991 spustila environmentálny program Roots & Shoots vedený mladými ľuďmi, ktorý medzičasom pôsobí vo viac ako 60 krajinách.
Návšteva Slovenska a ocenenia
Na rozdiel od mnohých mladých environmentálnych a klimatických aktivistov zostala Goodallová optimistická a empatická. Keď sa jej jeden mladý človek opýtal, ako presvedčiť ľudí, ktorí popierajú klimatickú zmenu, vo svojom podcaste odpovedala: „Jedna vec, ktorú by som vám odporučila, je nebyť agresívny. Inak vás nebudú počúvať.“
Jane Goodallová navštívila v máji 2024 aj Slovensko. V Bratislave vystúpila na festivale vedy a umenia Starmus, kde sa stretla so študentmi. V roku 2021 dostala prestížnu Templetonovu cenu, ktorá sa udeľuje za výskum alebo objavy na rozhraní vedy a náboženstva. V januári 2025 jej americký prezident Joe Biden udelil Prezidentskú medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie v USA.
Nahlásiť chybu v článku