Systém na zachytávanie moču pre mužov, Foto: NASA

Záchod by ste na palube Apollo 11 hľadali márne.

Už túto sobotu si budeme pripomínať 50. výročie pristátia človeka na povrchu Mesiaca. Ako vyzeral celý let, jeho štart, ale aj samotný pristávací manéver sme už všetci videli mnohokrát. Ako však astronauti pred polstoročím riešili základné problémy organizmu ako napríklad trávenie? Na palube Apollo 11 záchod chýbal. 

Práve tento týždeň si Spojené štáty americké a spoločne s nimi aj celý svet pripomínajú štart a pristátie misie Apollo 11. V nadväznosti na to médiá oprašujú rôzne zaujímavé príbehy a informácie o prvej úspešnej lunárnej misie s ľudskou posádkou, ktorá pred 50 rokmi vystúpila na povrch Mesiaca. Pri prvých veľkých misiách s ľudskou posádkou rozhodne nemožno hovoriť o luxuse. Ako pripomína Business Insider misiám Apollo napríklad na palube chýbal záchod.

Foto: Archív TASR/AP Photo/NASA

Za prvý záchod v americkom vesmírnom programe možno považovať toaletu na orbitálnej kozmickej stanici Skylab. Na miestnej toalete, ktorá pripomínala dieru v stene však museli astronauti svoje výkaly po potrebe špeciálne vysušiť a preto sa vo všeobecnosti nepovažuje za bežný záchod. Ten sa do raketoplánov v podobe pripomínajúcej bežnú toaletu dostal až pri vesmírnych letoch v 80. rokoch 20. storočia.

Počas letu na Mesiac tak Neil Armstrong a jeho kolegovia používali na malú potrebu akýsi vak s hadicou, zakončenou gumovým hrdlom, ktoré by niekomu mohlo pripomínať bežný kondóm. Ešte nepríjemnejšie to bolo pri veľkej potrebe. Vo svojej podstate išlo o absolútne základné riešenie, ktoré spočívalo v plastovom vaku, ktorý bol prilepený na zadku astronautov. Manipulácia s „fekálnym vakom“ počas letu bola mimoriadne náročná a bežná potreba sa tak predĺžila aj na 45 minút. Počas výstupu na povrch Mesiaca mali astronauti pod skafandrom na sebe niečo, čo by sa bez váhania dalo nazvať plienkami.

Systém na zachytávanie moču pre mužov, Foto: NASA

Misia Apollo 11 trvala od 16. do 20. júla. Astronauti pri vesmírnych letoch bežne dostávali lieky, ktoré spomaľovali činnosť a aktivitu čriev. Toaleta však napriek tomu bola na palube raketoplánov nutnosťou. Pri misiách Apollo museli astronauti navyše vlastné výkaly po potrebe zabaliť do špeciálneho vaku. Po návrate totiž vedci analyzovali ich stolicu a skúmali, ako pobyt vo vesmíre vplýva na trávenie človeka.

ISS má problém s plesňami

Na ISS už dnes astronauti využívajú toaletu, ktorá v mnohom pripomína rovnaké zariadenia, aké má doma každý z nás. Okrem toho im domov pripomínajú aj plesne, s ktorými musia bojovať pravidelne každý týždeň počas niekoľkohodinového upratovania, o čom NASA informovala už pred viac ako 10 rokmi. Najnovší výskum mikrobiologičky Marty Cortesão z nemeckého národného výskumného centra pre letectvo a vesmír (DLR) však hovorí, že „ISS zrejme plesnivie aj z vonka“. DLR o tom informovala v tlačovej správe.

Medzinárodná vesmírna stanica, Foto: NASA

Prežijú 200-násobok pre človeka smrteľného žiarenia

Výskum nemeckého DLR naznačuje, že spóry plesní sú schopné odolať aj extrémnym vesmírnym podmienkam. Odolajú extrémnym teplotám, ultrafialovému žiareniu aj radiácii, ktorá iné organizmy v otvorenom vesmíre ohrozuje. Aj najbežnejšie typy plesní, ktoré boli na ISS identifikované, Aspergillus a Pennicillium, dokážu odolať až 200-násobku pre človeka smrteľnej dávky röntgenového žiarenia. Plesne, ktoré sa vyskytujú na ISS dokážu podľa Cortesão odolať röntgenovým lúčom s intenzitou 1000 Gy. Pre človeka je pritom za smrteľnú považovaná dávka 5 Gy, pričom pri 0,5 Gy sa začínajú prejavovať prvé príznaky choroby z ožiarenia.

Foto: Ilustračné (needpix.com)

Podľa Marty Cortesão ide o dôležitý objav, ktorý dokazuje, že bežné druhy plesní sú omnoho odolnejšie ako sme si doposiaľ mysleli. Nejde však o negatívnu novinku. Cortesão verí, že výskum plesní a ich správania vo vesmíre môže do budúcnosti priniesť hneď niekoľko rôznych možností využiteľnosti pri dlhých vesmírnych misiách s ľudskou posádkou. Verí, že plesne by ľudstvo mohlo využiť ako vhodné prostredie pre pestovanie a výrobu antibiotík či vitamínov vo vesmírnom prostredí. Vďaka odolnosti plesní totiž musí ľudstvo počítať s tým, že ak raz človek pristane napríklad na povrchu Marsu s najväčšou pravdepodobnosťou tam na vonkajších stenách vesmírneho modulu prinesie aj niektoré druhy plesní.

Uložiť článok

Najnovšie články