Foto: Pixabay

Asi 2% svetovej populácie trpí zvláštnou poruchou kvôli ktorej úplne strácajú schopnosť predstavivosti. Lekári konečne prišli na to, ako túto "chorobu" odhaliť.

Dokážete si na počkanie predstaviť tváre svojich rodičov? Alebo presný obraz vašej obývačky? Ak áno, potom bude pre vás nasledujúci článok len informačný a rozšíri váš obzor v problémoch, s ktorými sa musia niektorí ľudia dennodenne pasovať. Ak ste si tváre rodičov či vlastnú obývačku predstaviť nedokázali, potom v nasledujúcich odstavcoch zistíte, prečo je to vlastne tak. Absencia predstavivosti a akási strata schopnosti využívať vlastné „vnútorné oko“ sa nazýva aphantasia. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Absencia fantázie – aphantasia

Väčšina ľudí, keď zatvorí oči, vidí čokoľvek ich napadne. Dokážu si predstaviť svojich priateľov, rodinu, krásne miesta, na ktoré radi spomínajú, alebo nechávajú svoju predstavivosť len tak tvoriť a oni sami relaxujú popritom, ako ich myseľ generuje náhodné obrazy. Asi 2% svetovej populácie však po zatvorení očí nevidí celkom nič, len prázdno a čierno-čiernu tmu. Nech sa pokúšajú akokoľvek, nedokážu si v mysli vytvoriť žiadne konkrétne obrazy, žiadne spomienky. Viete si to vôbec „predstaviť“?

Foto: Pexels

Absenciu fantázie (aphantasiu) po prvý raz opísal už v roku 1880 Francis Galton. Od tej doby však tento jav ostal neštudovaný a akosi sa naň zabudlo. Opäť sa do povedomia ľudí dostal v roku 2005, keď jeden pacient vkročil do ordinácie neurológa Adama Zemana z Univerzity v Exeteri. Po pomerne jednoduchom zákroku si pacient všimol, že si už viac vo svojej mysli nedokáže vytvárať a vybavovať akékoľvek obrazy. Jednoducho tam ostala tma a jeho „vnútorné oko“ akoby ostalo slepé.

Doktor Zeman so svojím tímom publikovali vedeckú štúdiu o tomto jave o celých 10 rokov neskôr v roku 2015. 10 rokov strávil neurológ študovaním tohto zvláštneho javu. Po vydaní štúdie sa zrazu zistilo, že anonymný pacient z roku 2005 nebol zďaleka jediným prípadom, ale na svete žije pomerne dosť ľudí s rovnakým problémom a to absenciou fantázie. Mnohí si to ale uvedomili až potom, ako sa táto neurologická zvláštnosť dostala svoje pomenovanie a objavila sa na svetle sveta v roku 2015. Dovtedy totiž ani len netušili, že predstavovať si niečo v mysli je vôbec u človeka možné.

Foto: Pixabay

Ako zistiť či človek trpí absenciou fantázie?

Práve táto otázka vŕtala v posledných rokoch lekárom v hlavách. Ako zistiť, či človek skutočne trpí aphantasiou, alebo sa jedná o iné neurologické ochorenie? Odpovede sa svet dočkal len nedávno. Vo vedeckom časopise Cortex sa totiž objavila štúdia s názvom The blind mind: No sensory visual imagery in aphantasia, ktorá poskytuje techniku ako odhaliť, či pacient skutočne trpí absenciou fantázie a teda syndrómom, ktorý by sme mohli nazvať aj „slepou mysľou“. Podľa autorov štúdie je absenciu fantázie možné odhaliť testom nazývaným binokulárna rivalita (binocular rivalry).

Foto: Pixabay

Test je pomerne jednoduchý. Respondent pri ňom dostane 3D okuliare, v ktorých sú každému oku premietané rôzne obrazy. Jeden objektív ukazuje zelený kruh s vodorovnými čiarami, kým druhý zas červený kruh s horizontálnymi čiarami. Následne je vyvolaná ilúzia, ktorá je spôsobená rýchlym striedaním oboch obrazov. Pred samotným testom je pacient požiadaný, aby si v hlave predstavil jeden z dvoch kruhov, ktoré mu okuliare ukážu. Ak si dokáže v mysli predstaviť červený, alebo zelený kruh, potom pri ilúzii bude tento obraz dominantným. Ak však trpí absenciou fantázie, potom sa pri teste neobjaví žiadny dominantný obraz. Takýto jednoduchý test dokáže identifikovať či človek skutočne trpí absenciou fantázie, ktorú si doposiaľ ani nemusel uvedomovať.

Čo spôsobuje absenciu fantázie?

Keďže doposiaľ vedci netušili, ako vôbec túto poruchu identifikovať, neexistuje zatiaľ ani vysvetlenie, čo ju vlastne spôsobuje. Napriek tomu odborníci predpokladajú, že sa pravdepodobne jedná o neurologickú poruchu. Keď sa totiž snažíme vyvolať presný obraz niečoho známeho, náš mozog sa pokúša aktivovať rovnaké modely činnosti ako pri vytváraní spomienky daného objektu (osoby). V mozgu, ktorý si nedokáže tento obraz vybaviť sú pravdepodobne tieto spojenia narušené. Od štúdia príčiny a liečby aphantasie si lekári v budúcnosti veľa sľubujú. Veria, že by im mohla pomôcť aj pri liečbe závislosti či posttraumatického stresu.

Foto: Pixabay

Pozri aj: Pravdepodobne nie ste ani introvert ani extrovert. Na väčšinu ľudí totiž sedí tento typ osobnosti

iflscience.com
Uložiť článok

Najnovšie články