Toto môže znieť ako nesplnený sen každého teenagera, je to však nočná mora pre 13 ročného Harryho Appletona. Harry trpí záhadnou chorobou, s ktorou si nevedia dať rady ani lekári. Upadá so hlbokého spánku aj na 18 hodín denne, kvôli čomu vynechal už tri mesiace v škole.
Harryho rodičia tvrdia, že ak zaspí, je nemožné ho zobudiť. Môžu ním pokojne triasť či kričať jeho meno – nič ho nezobudí. Spí až kým sa jeho telo samo nerozhodne, že je čas zobudiť sa. Lekári hovoria, že to vyzerá ako epizódy extrémnej únavy, avšak fakt, že nie je možné Harryho zobudiť, je nezvyčajný. Mladý Harry z Chesterfieldu z Derbyshire sa zmenil z extrovertného chlapca, ktorý mal rád ľudí na tichého a utiahnutého.
Jeho mama Jan sa vyjadrila: „Keď sa to stalo prvýkrát, mysleli sme si, že zomrel. Vyzerá úplne ako bez života. Môžete ním hýbať a presúvať ho, jednoducho sa nezobudí. Zavolali sme k nám domov dokonca aj lekára, svietil mu do očí, aby zistil, či jeho zreničky reagujú na svetlo. Skúšal dokonca aj to či zareaguje na bolesť. Za normálnych okolností ho mala prebrať. Harry sa však nezobudil ani na bolesť. Pôsobí to, ako keby upadol do istej formy kómy. Nikdy nikto nevie, kedy sa najbližšie zobudí. Skutočne mu to zasahuje do života.“
Harry bol kvôli tomu, že ho nikto nedokázal zobudiť, dokonca aj hospitalizovaný v nemocnici. Appletonova mama Jan vysvetľuje, aký katastrofálny dopad má Harryho choroba na jeho život: „Je hrozné sledovať vlastné dieťa, ako si týmto všetkým musí prechádzať. Z aktívneho a šťastného chlapca, ktorý miloval futbal a hrával ho každé tri dni, sa stal úplne iný človek. Teraz je tichý a utiahnutý. Nemôže chodiť do školy ani von s kamarátmi ako každý iný normálny 13 ročný chlapec. Môžem vďačiť len Xboxu Live za to, že mu umožňuje aspoň nejak sa zabaviť a komunikovať s kamarátmi.“
Onedlho bude Harry opäť hospitalizovaný, aby lekári prišli na koreň tomu, čo mu vlastne je.
Mohlo by však ísť o zvláštny prípad narkolepsie, čo je choroba, ktorá sa vyznačuje neovládateľnými záchvatmi spánku. Okrem záchvatov nemá pacient iné ťažkosti. Problémom však je, že jedinec trpiaci narkolepsiou dokáže zaspať kedykoľvek a kdekoľvek, spánok však trvá len 15 až 20 minút, nie 18 hodín ako v Harryho prípade. Narkolepsia môže vzniknúť ako následok poškodenia mozgu a jej liečba prebieha pomocou psychostimulancií, avšak nie je úplne uspokojivá.
Ďalšia porucha týkajúca sa spánku je tzv. Syndróm Šípkovej Ruženky, alebo Kleine – Levinov syndróm. V tomto prípade pacient trpiaci týmto syndrómom zaspáva aj na 20 hodín denne, v extrémnych prípadoch aj na niekoľko dní alebo týždňov. Postihuje len približne tisíc ľudí na svete. Pokiaľ rodina pacienta prebudí, aby vykonal aspoň základné fyziologické potreby ako sú strava a hygiena, pacient sa správa chaoticky a nie je pri zmysloch. Je dezorientovaný, môže sa správať podráždene a agresívne. Po prebudení si pacient nič nepamätá. Epizódy spánku prichádzajú nečakane a môže sa stať, že sa neobjavia aj niekoľko rokov, no potom pacient prespí aj niekoľko mesiacov. Na tento syndróm zatiaľ neexistuje žiaden liek a nie je známa ani príčina vzniku.
Napriek tomu, že ani jedna z dvoch diagnóz nevystihuje presne stav Harryho Appletona, on ani jeho rodina sa nevzdávajú nádeje, že sa lekárom podarí prísť na to, čo mu vlastne je a vrátiť ho do plnohodnotného života.
Pozri aj: Netreba sa báť. Študent sa šikovne no dosť radikálne vysporiadal so šikanou svojej učiteľky
interez.sk (Petra Sušaninová) ladbible.com
Nahlásiť chybu v článku