V dnešnej dobe sú populárne rôzne spôsoby diét či stravovania. Jedna, ktorej popularita bola na vzostupe už pred niekoľkými rokmi, má hlavnú myšlienku v strave, aká bola typická pre ľudí pred „vynájdením“ spracovania potravín. Dostala názov paleo diéta a opiera sa o myšlienku konzumácie jedál bez veľkého spracovania. To je v dnešnej dobe ultraspracovaných potravín už určite zaujímavý smer, no filozofia paleo diéty má isté medzery v kontexte nových zistení vedcov.
Aj k samotnej paleo existujú viaceré prístupy, no vo všeobecnosti sa dá riadiť tým, že zakázané sú potraviny, ktoré neboli dostupné v paleolite, čo je dlhé obdobie od prvého zaznamenaného používania kamenných nástrojov hominidmi až do obdobia konca pleistocénu. To predstavuje dlhé obdobie približne od troch miliónov rokov do minulosti až po rok 11 600 pred Kristom.
Vylúčená je tam pšeničná či iná obilná múka a výrobky z nej, ale aj strukoviny, rastlinné tuky, mlieko a jeho výrobky (neexistovala ešte mutácia, ktorá vedela štiepiť mliečne cukry u dospelých jedincov) a tiež cukry, spracované potraviny či alkohol. V niektorých verziách paleo diéty sú tiež zakázané zemiaky a škrobová zelenina. Povolené je hlavne mäso, ovocie, zelenina, orechy.
Spracovávali rastliny
Nová štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences ale podkopáva „základnú filozofiu“ paleo diéty. Archeologický výskum realizovaný v lokalite pozdĺž rieky Jordán, južne od Chulského údolia v severnom Izraeli, spochybňuje všeobecné presvedčenie o stravovacích návykoch raných ľudí a podkopáva názory na prehistorickú stravu.
Ako píšu vedci z izraelskej univerzity Bar Ilan v tlačovej správe, starodávni lovci-zberači sa vo veľkom spoliehali na rastlinnú potravu, a to najmä na škrobovité rastliny ako na hlavný zdroj energie. Strava tak nebola zameraná najmä na živočíšne bielkoviny, ale obsahovala pestrú škálu rastlín vrátane žaluďov, obilnín, strukovín či vodných rastlín.
Už pred trištvrte miliónom rokov
Vedci získali tieto poznatky skúmaním čadičových nástrojov a pomôcok starých 780-tisíc rokov, na ktorých našli škrobové zvyšky. Ich výskum je v rozpore s prevládajúcim naratívom ohľadom spomínanej paleo diéty. Ich objav tak poskytuje nový pohľad na úlohu rastlín, obilnín, strukovín, ale aj vodných rastlín ako je žlté lekno či vyhynutý vodný gaštan.
„Tento objav podčiarkuje dôležitosť rastlinnej potravy v evolúcii našich predkov,“ uvádza jeden z autorov štúdie Hadar Ahituv, ktorý tvrdí, že hominidi zbierali širokú škálu rastlín v priebehu roka, ktoré potom ďalej spracúvali. Použitie nástrojov tiež naznačuje vysokú úroveň spolupráce a sociálnej štruktúry našich dávnovekých predkov, pričom ukazuje ich veľkú znalosť okolia.
Nahlásiť chybu v článku