Foto: Archív TASR

Pripomíname si 15. výročie veternej kalamity v Tatrách.

Presne pred 15 rokmi sme boli svedkami jednej z najväčších prírodných katastrof na našom území. Prakticky zo dňa na deň, vlastne skôr za jedno populudnie sa slovenské veľhory zmenili na nepoznanie. Tatry zasiahla ničivá víchrica, sila vetra dosahovala miestami až 230 km/h a tisíce hektárov lesa lámala ako zápalky.

Prišlo to náhle, dôsledky však pretrvávajú dodnes. Severné Slovensko zasiahla silná víchrica medzi 15.30 a 18.00 h. Ničivý živel postihol územia vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, na hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i na Kysuciach. O život prišli dvaja ľudia. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.

Regióny Slovenska najviac postihnuté víchricou, foto: Archív TASR

Priemerné rýchlosti vetra dosahovali v Poprade 55 km/h, na Skalnatom Plese 90 km/h. Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u však zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km/h na Lomnickom štíte (2635 m n. m.), na Skalnatom plese (1780 m n. m.) to bolo 200 km/h a v oblasti hornej hranice lesa (1480 m n. m.) až 230 km/h. Nešlo o rekordné hodnoty, napríklad v novembri 1965 zaznamenali na Skalnatom plese vietor s rýchlosťou 283 km/h.

Pred a po víchrici, foto: Archív TASR

Padlo 12.600 ha lesa. Okolo Vysokých Tatier sa na slovenskej strane asi 4 km široký a približne 40 km dlhý pás mesačnej krajiny. Podtatranské osady ostali odstrihnuté od sveta, neprejazdné boli cesty, stromy poškodili aj železničné vedenia. V regióne bola vyhlásená mimoriadna situácia. Odvolali ju až o dva týždne.

Foto: Archív TASR
foto: Archív TASR

Na malú chvíľu sa Slovensko spojilo. Tak to pri podobných udalostiach býva. Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutých oblastiam v krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj dobrovoľníci. Vyhlásené boli peňažné zbierky, viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny. Pochmúrnosť zavládla aj vo verejnom živote. Tatry, symbol Slovenska, boli v priebehu niekoľkých hodín zmrzačené a všetkým bolo jasné, že ich obnova potrvá prinajmenšom desaťročia.

A potom to prišlo. Keď prvotný šok ustúpil spoločnosť sa opäť rozdelila a polarizovaná ostala prakticky dodnes. Kým lesníci hlásili, že popadané drevo je potrebné odstrániť, ochranári zastávali názor, že si príroda, ako už býva zvykom, poradí sama. Pred pílami a ťažkou technikou sa im nakoniec podarilo uchrániť len 600 ha lesa v Tichej a Kôprovej doline, kde po 15 rokoch od katastrofy vládne pravá tatranská divočina.

foto: Archív TASR

O zvyšok územia sa postarali lesníci. „V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče,“ povedala koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAPu Martina Petránová. Ochranári postup lesníkov dodnes kritizujú, od katastrofy sa objavovali aj kauzy, kedy mali v chránenom pásme miznúť aj lesy, ktoré neboli kalamitou poškodené.

Satelitné zábery Tatier v rozmedzí rokov 2004 až 2016, foto: Google Earth

Pred 15 rokmi sa Tatry zmenili na nepoznanie a potrvá ešte desaťročia, kým sa vrátia do podoby pred rokom 2014. Ani to však nie je pravda vo svete, kde národný park pomaly ale predsa meníme na park zábavný a kde je výnos z predaného dreva krajine prednejší ako zachovanie prirodzených krehkých ekosystémov.

 

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )