Foto: Ministerstvo životného prostredia

Lukáš Mužla / / Slovensko
Tichá dolina ostala po roku 2004 bezzásahovým územím. Takto vyzerá dnes.

Za posledných 14 rokov postihli naše Tatry dve obrovské, navzájom súvisiace katastrofy. Dodnes nám ich pripomína pohľad na kedysi stromami posiate svahy tatranských dolín, kde dnes možno nájsť len vyťažené oblasti pripomínajúce postapokalyptickú krajinu. Tichá dolina je však celkom iná. Dýcha bohatým životom a je pravou tatranskou divočinou. 

Tichá dolina je jednou z najvýznamnejších prírodných oblastí na našom území. So svojou dĺžkou 16 km je najväčšou dolinou na južnej strane Tatier. Ústi do Liptovskej kotliny a zo západu je prvou dolinou Vysokých Tatier, čím ich prirodzene oddeľuje od tých Západných. V minulosti spásaná, vyklčovaná i vypaľovaná dolina je dnes jednou z najprísnejšie chránených oblastí Slovenska.

Za národnú prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1991. 19. novembra 2004 prišla udalosť, na ktorú si ešte aj dnes poľahky spomenie úplne každý. Veterná kalamita v Tatrách za sebou ponechala celkom inú krajinu. V priebehu nasledujúcich rokov Tatry navyše bojovali s lykožrútom. Tichá dolina sa stala symbolom sporu medzi ochranármi prírody a lesníkmi. Vyťažiť kalamitné drevo, alebo ponechať prírodu, nech si s katastrofou poradí sama?

Foto: Ministerstvo životného prostredia

Tichá dolina ostala po roku 2004 ako jedna z mála bezzásahovým územím. „Po takmer štrnástich rokoch od veternej kalamity v Tichej doline vo Vysokých Tatrách si príroda žije vlastným životom. Bez zásahu človeka, bez hospodárskych aktivít.“ píše vo svojej tlačovej správe Ministerstvo životného prostredia. Tichú dolinu pritom rezort využíva ako „ukážku“ pri návrhu nedávno predstavenej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá plánuje rozšíriť princíp bezzásahovosti minimálne na polovicu rozlohy každého z národných parkov Slovenska.

Tatranský národný park je najstarším národným parkom na Slovensku. Vývoj v Tichej doline je jasným dôkazom, že príroda sa s veternou a neskôr aj lykožrútovou kalamitou dokáže vyrovnať sama„, píše sa v tlačovej správe MŽP. „Je našou povinnosťou zachovať prírodu Tatier v najvyššom stupni ochrany bez zásahu človeka aj pre ďalšie generácie. A to aj robíme,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos.

Foto: Ministerstvo životného prostredia

Novela zákona o ochrane prírody a krajiny plánuje rozšíriť princíp bezzásahovosti aspoň na polovicu územia každého národného parku. K tomu má napomôcť aj ďalšie opatrenie – presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody SR. Pre zvyšné územie národných parkov novela ustanovuje, že hospodáriť v lesoch sa má výlučne spôsobom, ktorý zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie. Novela zákona je aktuálne v pripomienkovom konaní.

Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
Foto: Ministerstvo životného prostredia
TS Ministerstva životného prostredia
0
Komentovať (0)