Foto: Pxhere

Čuvač je názov odvodený od slova počúvať. Pokiaľ si nájdete čas a nezanedbáte starostlivosť, slovenský čuvač sa vám odvďačí poslušnosťou a dokonca bude povely počúvať rád.

Kedysi plemeno známe ako tatranský čuvač sa v čistokrvnej forme šľachtí už niekoľko desiatok rokov a jeho chov sa neustále skvalitňuje. Mimo Slovenska síce o tomto ovčiarskom psovi nepočuť veľa, avšak so správnym prístupom sa vám z neho podarí vychovať skutočne výnimočného spoločníka. Hustá biela srsť, svalnatá stavba tela a k tomu bystrá povaha predurčujú tohto psa ako ideálnu voľbu do rodinných domov, kde bude mať priestor na pohyb. Predstavujeme vám najtradičnejšie slovenské psie plemeno.

Tatranský čuvač sa začal chovať v období prvej Československej republiky. Významným je rok 1965, kedy Medzinárodná kynologická únia (FCI) uznala čuvača za samostatné plemeno. Prečo však muselo dôjsť k zmene názvu? Keďže v tom čase už v Poľsku mali oficiálne uznané plemeno Tatra owczarek podhalanski a pri preklade do francúzštiny by to znelo podobne, rozhodli sa nášho tatranského čuvača premenovať na slovenského.

Podľa nálezov história tohto plemena, a celkovo horské psie plemená, robili spoločnosť ľuďom už pred vyše 30 000 rokmi počas osídľovania európskeho kontinentu. Existujú isté domnienky, že predchodcom nášho čuvača by mohla byť tibetská doga alebo vlky z arktickej oblasti.

Foto: wikimedia.org (Jana Goliašová)

Odolný a inteligentný

Mohutná konštrukcia slovenského čuvača je skutočne neprehliadnuteľná. Svojou stavbou tela môže bezproblémov konkurovať strážnym psom, akými sú doberman či rotvajler. Vďaka svalnatým nohám mu nerobí problém vydržať dlhší šprint aj v náročnejšom teréne. Slovenský čuvač je teda dokonale prispôsobený aj drsným prírodným podmienkam. Na jeho nápadnú hustú bielu srsť sa pri šľachtení kládol veľký dôraz, aby bol v noci dobre viditeľný, a tak sa dal rozoznať od vlkov a ostatných dravých šeliem, ktorých sa slovenský čuvač však vôbec neobáva. Vďaka jeho nebojácnosti nemá problém postaviť sa proti súperom, akým je vlk či medveď.

Tatranský pastier

Keďže slovenský čuvač patrí medzi horské a pastierske psie plemená, jeho úlohou bolo, vďaka jeho samostatnému uvažovaniu, najmä pásť a strážiť stáda oviec v nádhernom prostredí Tatier. Dokonca jeden dobre vycvičený pes nahradil prácu, ktorú vykonávala celá skupina ľudí. V súčasnosti ho poznáme ako inteligentného, sebavedomého psa a strážcu rodiny. Tento priateľský a mierumilovný spoločník sa v rukách dobrého chovateľa dá vycvičiť na vodiaceho aj policajného psa.

Foto: wikimedia.org (Jana Goliašová)

Náročný kamarát

Jeho vlastnosti sa zdajú priam až neuveriteľné, avšak pri toľkých plusoch musia nastať aj mínusy. Tými je práve náročná starostlivosť. Nároky ohľadom priestoru a voľného pohybu sú jedným z najhlavnejších aspektov, ktoré treba dobre zvážiť. Ak má však k dispozícii veľký pozemok, tak si pohyb zaobstará aj sám. V inom prípade je potrebné nájsť si čas na pravidelné prechádzky. Hustá srsť si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Síce si nevyžaduje nejakú špeciálnu úpravu, avšak pravidelné česanie by malo byť samozrejmosťou.

Foto: Sebastian Ritter [CC BY-SA 3.0], from Wikimedia Commons
Čas, ktorý venujete slovenskému čuvačovi sa vám vráti v podobe vernosti a všestrannosti. Kamarát, strážca či profesionál v zaháňaní oviec však nemá v obľube hry s loptičkou či podobné aktivity, takže zábavu nečakajte.

Uložiť článok

Najnovšie články